Asociačné dohody (tiež: dohody o pridružení) ustanovili Rímske zmluvy v čl. 238 EHS. Popis asociačnej dohody v Rímskych zmluvách je veľmi nepresný a v súčasnosti sa takéto dohody bežne delia na tri druhy: – európske dohody, týkajúce sa štátov strednej a východnej Európy, obsahujú jasné ustanovenia o možnom plnom členstve v EÚ, ale nezaručujú ho; – rozvojové asociačné dohody, ako napr. dohody s krajinami Maghrebu a Mašriku, dohoda z Lomé a pod. ; – dohoda o Európskom hospodárskom priestore so štátmi patriacimi do EZVO. Podobne ako európske dohody, aj táto má podporiť plné členstvo tých štátov, ktoré sa chcú pripojiť k Únii. Treba dodať, že v tomto prípade ide o asociáciu s ES a nie s EÚ. To napríklad znamená, že asociované krajiny sa nezapájajú do spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a do problematiky týkajúcej sa justície a vnútorných záležitostí.
Asociačná dohoda
