Európsky parlament je jedinou priamo volenou inštitúciou EÚ.
je jedinou priamo volenou inštitúciou EÚ. Má významnú funkciu v legislatívnom procese a kontrolnú funkciu najmä vzhľadom na Európsku komisiu. Schvaľuje rozpočet Únie, ustanovuje a rozpúšťa Európsku komisiu, menuje ombudsmana, schvaľuje zmluvy s tretími krajinami a vstup nových členských štátov. EP pozostáva zo 732 poslancov z 25 členských krajín EÚ volených na päťročné obdobie. Reprezentuje 453 mil. obyvateľov Únie a je najväčším mnohonárodným demokratickým parlamentom na svete. Dôležitejšie ako národná príslušnosť pri prijímaní rozhodnutí je rozdelenie do politických skupín, z ktorých najsilnejšími sú Európska ľudová strana a Strana európskych socialistov. V EÚ však neexistuje vláda v klasickom zmysle, takže v EP neexistuje koalícia a opozícia. Úloha a právomoci EP s prehlbovaním integrácie rastú. Rozhodnutia sa prijímajú jednoduchou väčšinou, avšak niektoré opatrenia definované v Maastrichtskej zmluve majú určený vyšší počet hlasov. Plenárne zasadnutia EP sa konajú v Štrasburgu, zasadnutia výborov v Bruseli, generálny sekretariát sídli v Luxemburgu. Ústavná zmluva posilnila právomoci EP zavedením bežnej legislatívnej procedúry, ktorá približne zodpovedá procedúre spolurozhodovania. To znamená, že EP bude mať rovnaký vplyv na prijímanie právnych noriem ako Rada (až na niektoré citlivé otázky). Ústavná zmluva stanovuje maximálny počet poslancov na 750, pričom na jednu krajinu pripadá od 6 do 96 poslancov. Slovensko má do roku 2009 14 poslancov.
Európsky parlament je jedinou priamo volenou inštitúciou EÚ. Má konzultačnú funkciu v legislatívnom procese a kontrolnú funkciu najmä vzhľadom na Európsku komisiu. Schvaľuje rozpočet EÚ, ustanovuje a rozpúšťa Európsku komisiu, menuje ombudsmana, schvaľuje zmluvy s tretími stranami.