Akustická elektrická klasická gitara – Ekonomická encyklopédia

Akustická, elektrická a klasická gitara

Pojmy „akustická“, „elektrická“ a „klasická“ gitara pomenúvajú tri základné rodiny nástroja, ktoré sa líšia konštrukciou, fyzikou tvorby tónu, hernou technikou aj typickým žánrovým použitím. Akustická (westernová) gitara označuje oceľovostrunný nástroj s kovovými strunami a rebrovaním typu X, optimalizovaný pre vyššie ťahy a jasný projekčný tón. Klasická gitara je nylonovostrunný nástroj s vejárovým rebrovaním, širším hmatníkom a ergonomikou pre pravú ruku bez trsátka; je základom klasickej, latinskoamerickej a flamencovej tradície. Elektrická gitara predpokladá snímanie elektromagnetickými snímačmi (single-coil, humbucker) a zosilnenie, pričom akustická ozvučnica nie je primárnym zdrojom hlasitosti.

Konštrukcia korpusu a rebrovanie

Akustická (oceľovostrunná): väčšie a hlbšie korpusy (Dreadnought, Jumbo, OM/000, Grand Auditorium), vrchná doska z ihličnanu (smrek, jedľa, céder), boky a zadná doska z tvrdých listnáčov (mahagón, palisander, javor). Typicky X-bracing (krížené rebrá) na zvládnutie vyššieho ťahu kovových strún.
Klasická (nylonovostrunná): menší, plytší korpus, tenšia vrchná doska (často céder alebo smrek), boky a zadná doska z palisandra či mahagónu. Fan bracing (vejárové rebrovanie) pre citlivú odozvu na nízke ťahy nylonových strún.
Elektrická: plný (solid-body), polosemicový (semi-hollow) alebo dutý (hollow-body) korpus. Rebrovanie primárne neslúži akustike, ale mechanickej stabilite. Tvar a hustota dreva ovplyvňuje sustain a spektrum, no hlasitosť je determinovaná zosilnením.

Krk, menzúra a hmatník

Menzúra: Akustická 24.75–25.5" (≈ 628–648 mm), klasická štandardne 650 mm (niekedy 640/660), elektrická obvykle 24.75" (Gibson) alebo 25.5" (Fender); dĺžka menzúry ovplyvňuje napätie strún, atak a harmónické spektrum.
Profil a šírka nultého pražca: Klasická ~ 50–52 mm (široký hmatník pre polyfóniu a prstové rozťahy), akustická ~ 43–45 mm, elektrická ~ 41–43 mm (rýchlejšie behy, bendingy).
Spoj krku s telom: Klasická a väčšina akustických: 12. či 14. pražec; elektrické: různe, často 16.–19. pražec s výrezmi pre lepší prístup.

Struny, ťah a kobylka

Akustická: oceľové struny s guľôčkou; vyšší ťah (celkový ~75–85 kg pri 12–54 sadách). Kobylka s kolíkmi, kompenzovaný sedlový prášok pre intonáciu.
Klasická: nylon/kompozit (basy často nylon s kovovým ovinutím), nižší ťah (~60–70 kg). Viazanie na kobylke (tie-block), rovnejšia kompenzácia (intonácia riešená polohou sedla a stavbou).
Elektrická: oceľové/niklové struny s guľôčkou; nižšie priemery (napr. 9–42, 10–46). Kobylky pevné (hardtail), tremolo/vibrato systémy (synchronizované, Floyd Rose), individuálna intonácia po každej strune.

Snímanie zvuku a elektronika

Akustická: prirodzená projekcia; pre ozvučenie piezo pod sedlom, interné mikrofóny alebo hybridné systémy. Dôraz na transparentnosť a odolnosť voči feedbacku.
Klasická: podobné princípy ako akustická, pričom citlivosť na dotyk a dynamickú mikroartikuláciu je vyššia; často preferované mikrofónové snímanie v štúdiu.
Elektrická: elektromagnetické snímače (single-coil – jas, artikulácia; humbucker – vyšší výstup, menej šumu, plnší stred). Ovládanie: hlasitosti, tónové clony, prepínače cievok; pedálové efekty a zosilňovače výrazne spolutvoria výsledný zvuk.

Fyzika tónu: atak, sustain a spektrum

Akustická: rýchly, perkusívny atak, bohaté stredy a projekcia; drevo a tvar korpusu určujú „hlas“ nástroja. Sustain kratší než elektrická, ale dostatočný pre arpeggiá a otvorené akordy.
Klasická: mäkký atak, dlhá doznievajúca „dycha“ v stredoch, vysoká citlivosť na pravú ruku (uhol nechtov, miesto úderu ponticello/tasto). Širší dynamický mikroregistračný rozsah.
Elektrická: dlhý sustain (najmä pri vyššom skreslení), kontrolovateľný kompresiou zosilňovača a procesingom; frekvenčné spektrum formujú snímače, káble, vstupná impedancia a reprobox (gitarový reproduktor zámerne orezáva výšky).

Herné techniky pravej ruky

Akustická (oceľové struny): flatpicking, hybridné brnkanie (trsátko + prsty), crosspicking, perkusívne techniky (slapy na korpus, body drumming), Travis picking.
Klasická: prstová technika apoyando a tirando, artikulácia nechtami, rasgueado (flamenco), tremolo (pami-i–i), campanella, rest-strokes pre spevné linky.
Elektrická: alternate/sweep/eco picking, legato (hammer-on/pull-off), tapping, hybrid picking, palm muting, chicken picking, ovládanie dynamiky gainu pravou rukou.

Herné techniky ľavej ruky

Akustická: otvorené akordy, barre, drop ladenia pre dronové basy (Drop D, Open G, DADGAD); obmedzujúci vyšší ťah a akustická akcia.
Klasická: poloha ruky kolmo k hmatníku, široké rozťahy, posuny bez šumu, vibrato viac pozdĺž osi struny; komplexná polyfónia a barré v kontexte klasickej notácie.
Elektrická: bendingy (1–3 poltóny a viac), horizontálne vibrato, presné intonačné mikropráce, slides, umelé flažolety, práce s páčkou tremola (dives, warble), behind-the-nut ohyby.

Ladenia a tonálna flexibilita

Akustická: štandard EADGBE, obľúbené alternatívne (DADGAD, Open D/G/C, Drop D) pre rezonančné akordy a dronové basy.
Klasická: štandard EADGBE, príležitostne scordatura (napr. zníženie 6. struny na D), barokové/gitaronové tradície.
Elektrická: široké spektrum alternatív a znížených ladení (Drop C, B, 7/8-strunové nástroje); menzúra a hrúbky strún prispôsobené žánru (metal, djent vs. blues/rock).

Ergonómia a hra postoja/sed

Akustická: väčšie korpusy môžu byť náročnejšie v sede; ramenné pásy a tvar tela (cutaway) ovplyvňujú komfort.
Klasická: opierka na nohu/ergopodpera; poloha krku dohora (~45°), väčšia šírka hmatníka podporuje presnosť polyfónie.
Elektrická: menšia hmotnosť (solid-body) a tvarované kontúry; vyváženie na popruhu kľúčové pre dlhé koncerty.

Žánrové ekosystémy a estetika zvuku

Akustická: folk, country, bluegrass, pop, singer-songwriter, akustický rock; dôraz na prirodzenú projekciu, perkusívny groove a otvorené akordy.
Klasická: klasická literatúra, baroko/romantizmus, latinské štýly (bossa, samba, choro), flamenco (špecifická stavba a techniky). Čistota tónu a dynamická artikulácia.
Elektrická: blues, rock, jazz, metal, funk, fusion; zvuk definovaný gain-stagingom (clean–crunch–overdrive–distortion), typom zosilňovača (Fender/Marshall/Vox), kabínami a efektmi.

Ozvučenie, nahrávanie a živý zvuk

Akustická/Klasická (mikrofón): kondenzátorové mikrofóny (XY/ORTF/spaced) v štúdiu; živé použitie piezo/mikro hybridov pre minimalizáciu feedbacku.
Elektrická: snímanie kabíny dynamickými mikrofónmi (napr. blízko ku košu), kombinácia s páskovými/cond. mikrofónmi; priame snímanie cez simulácie zosilňovačov/IR konvolúcie.
Monitoring: elektrická toleruje vyšší stage volume; akustické nástroje vyžadujú kontrolu frekvencií (rez okolo 200–400 Hz, antifeedback).

Setup, údržba a klimatická stabilita

Akustická/Klasická: citlivosť na vlhkosť (ideálne 45–55 % RH), sezónne nastavenia dohmatu (výška sedla), vyosenie krku (truss rod u akustických; klasické často bez výstuže). Pravidelná hydratácia korpusu v zimných mesiacoch.
Elektrická: presná intonácia cez kobylku, výšky snímačov, tienenie elektroniky; menej citlivá na vlhkosť, no lak a spoje reagujú na teplotu.
Struny: výmena podľa korózie a stability ladenia (oceľové častejšie; nylonové držia dlhšie, ale potrebujú čas na usadenie uzlov).

Notácia, artikulačné značky a pedagogika

Klasická: notový zápis v kľúči G, značenie pravých prstov (p-i-m-a), polohové a barré značky, artikulácie apoyando/tirando, dôsledné dynamiky.
Akustická/Elektrická: kombinácia TAB + notovej osnovy; značky pre bending, vibrato, palm mute, slides, harmoniky, tapping; rytmické figúry a synkopy pre strummingové patterny.

Výber nástroja podľa cieľa

Pre spev a skladanie: Akustická (OM/GA) pre vyvážený tón a komfort v sede; vstavaný preamp pre živé hranie.
Pre klasický repertoár: Klasická 650 mm s kvalitnou vrchnou doskou (céder pre okamžitý atak, smrek pre dlhodobý „otvárajúci sa“ tón); pohodlná šírka nultého pražca.
Pre moderný band: Elektrická s humbuckermi (nižší šum) alebo HSS konfiguráciou (flexibilita); tremolo podľa potreby techník, menzúra podľa preferovaných ladení.

Ekonomika zvuku: kde sa tvorí „charakter“

Akustická/Klasická: 80–90 % výsledku je v nástroji a technike pravej ruky; snímanie len prenáša existujúci „hlas“.
Elektrická: reťazec hráč → nástroj → snímače → kábel → pedále → zosilňovač → reproduktor → priestor; každý článok výrazne mení charakter. Lacnejší nástroj s dobrým zosilňovačom často znie lepšie než naopak.

Zhrnutie rozdielov v praxi

Dotyk a dynamika: Klasická najviac odmeňuje mikroartikuláciu, akustická kombinuje perkusívny atak a projekciu, elektrická umožňuje extrémnu kontrolu sustainu a farieb cez gain a efekty.
Technická náročnosť: Elektrická uľahčuje bendingy a rýchlosť (nižší ťah, užší krk), akustická vyžaduje silu a čistotu pri vyšších ťahoch, klasická presnosť prstov a polohovej techniky.
Kontext: Solo/komorné hranie – klasická a akustická; ansámbl s bicími – elektrická (alebo akustická s ozvučením a kontrolou feedbacku).

Tri cesty jedného nástroja

Akustická, elektrická a klasická gitara predstavujú tri odlišné ekológie tónu, techniky a použitia. Akustická stavia na prirodzenej projekcii a oceľovej artikulácii, klasická na nuansách pravej ruky a nylonovej spevnosti, elektrická na modulovateľnom zvuku snímačov a zosilňovača. Správna voľba závisí od požadovaného repertoáru, herného pocitu a produkčného kontextu: v rukách informovaného gitaristu sa však každá môže stať plnohodnotným nástrojom kompozície, interpretácie i zvukového dizajnu.