Úzkosť vs depresia

Prečo rozlišovať úzkosť a depresiu

Úzkosť a depresia patria medzi najčastejšie duševné poruchy a často sa navzájom prekrývajú. Napriek spoločným znakom majú odlišnú afektívnu „farbu“, kognitívne vzorce, telesné prejavy, mechanizmy udržiavania aj liečebné prístupy. Presné rozlíšenie zvyšuje účinnosť intervencií, skracuje dobu liečby a znižuje riziko relapsu.

Základné definície a afektívne jadro

• Úzkosť: prevažuje napätie, strach a obavy z budúcich hrozieb (reálnych alebo anticipovaných). Emócia je prevažne hyperarózna (zvýšené vzrušenie nervového systému).
• Depresia: dominuje smútok, prázdnota, anhedónia (strata záujmu a schopnosti prežívať radosť). Emócia je skôr hypoarózna (útlm, vyčerpanosť).

Fenomenológia: ako sa líšia subjektívne prežívanie a správanie

• Časová orientácia: úzkosť smeruje do budúcnosti (čo ak…?), depresia skresľuje minulosť a prítomnosť (všetko je zlé, nič nemá zmysel).
• Motivácia: úzkosť vedie k vyhýbaniu alebo bezpečnostným rituálom; depresia k pasivite a zúženiu aktivít.
• Afektívna reaktivita: úzkostný afekt je kolísavý a reaktívny na spúšťače; depresívny je perzistentnejší a menej reaktívny na pozitívne podnety.

Kognitívne vzorce a skreslenia

• Úzkosť: katastrofizácia, selektívna pozornosť na hrozby, precenenie pravdepodobnosti nebezpečenstva, potreba kontroly a istoty.
• Depresia: globálne negatívne schémy o sebe, svete a budúcnosti („triáda“), čítanie myšlienok, zľahčovanie pozitívneho, personalizácia viny.

Somatické a autonómne príznaky

• Úzkosť: tachykardia, dyspnoe, svalové napätie, tremor, potenie, gastrointestinálne ťažkosti, nespavosť z hypervigilancie, panické ataky.
• Depresia: psychomotorické spomalenie (alebo agitácia), poruchy spánku (rané prebúdzanie), zmeny apetítu a hmotnosti, únava, znížené libido, v ťažších prípadoch pocity bezcennosti a suicidálne myšlienky.

Diagnostické rámce a klinický prah

Obe poruchy sa definujú podľa medzinárodných klasifikácií na základe intenzity, trvania a funkčného dopadu. Pri úzkostných poruchách (generalizovaná úzkostná porucha, panická porucha, sociálna úzkosť, špecifické fóbie) ide o nadmerný strach a vyhýbanie, pri depresívnej epizóde o minimálne niekoľkotýždňové pretrvávanie depresívnej nálady a/alebo anhedónie so sprievodnými príznakmi. Rozhodujúci je pokles výkonnosti v práci/štúdiu a narušenie vzťahov.

Neurobiologické odlišnosti

• Úzkosť: hyperreaktivita amygdaly a salienčnej siete, porucha regulácie medzi prefrontálnou kôrou a limbickými štruktúrami; nadregulácia noradrenergného systému a zvýšená interoceptívna senzitivita.
• Depresia: dysregulácia fronto-limbických okruhov, znížená neuroplasticita (napr. BDNF), poruchy osi hypotalamus–hypofýza–nadobličky, zmeny v default-mode sieti a v odmeňovacích okruhoch (striatum).

Komorbidita a „anxiózne-depresívne“ spektrum

Spoluvýskyt je častý: úzkosť zvyšuje riziko rozvoja depresie a depresia zvyšuje pretrvávanie úzkostných príznakov. Klinicky sa preto uvažuje o spektre, kde sú čisté formy skôr zriedkavejšie. Pri diferenciácii pomáha identifikovať dominantné symptómy, štartovacie spúšťače a udržiavacie mechanizmy.

Diferenciálne diagnostické kotvy

• Dominantný afekt: strach/napätie (úzkosť) vs. smútok/anhedónia (depresia).
• Spúšťače: situácie, hodnotenie rizika, sociálna expozícia (úzkosť) vs. strata, chronická záťaž, biologické rytmy (depresia).
• Spánok: problémy so zaspávaním a nočné prebudenia z napätia (úzkosť) vs. skoré ranné prebúdzanie a variability chuti do jedla (depresia).
• Myšlienky o smrti: pri úzkosti skôr strach zo smrti a choroby; pri depresii beznádej a suicidálne úvahy.

Špecifické podtypy a ich rozlíšenie

• Panická porucha vs. agitovaná depresia: náhle vrcholiace záchvaty strachu s obavou z recidívy vs. pretrvávajúci nepokoj na podklade depresívnej nálady.
• Sociálna úzkosť vs. atypická depresia: vyhýbanie sociálnej expozícii pre strach z hodnotenia vs. hypersenzitivita na odmietnutie, ale s reaktívnou náladou a hypersomniou.
• Generalizovaná úzkosť vs. ruminatívna depresia: excesívne obavy o rôzne domény (zdravie, financie) vs. repetitívne sebaobviňovanie a beznádej z minulosti.

Psychologické mechanizmy udržiavania

• Úzkosť: vyhýbanie, bezpečnostné správanie, kontrolné rituály, preceňovanie signálov tela, metakognitívna obava z obáv.
• Depresia: redukovaná odmeňovaná aktivita, sociálne stiahnutie, ruminácie, perfekcionizmus s čiernobielym hodnotením výkonu.

Screening a hodnotenie závažnosti

• Úzkosť: krátke dotazníky na frekvenciu a interferenciu úzkostných symptómov, panické ataky a vyhýbanie, záznamy spúšťačov.
• Depresia: škály zamerané na náladu, anhedóniu, spánok, apetít, psychomotoriku a suicidálne myšlienky.

V praxi sa osvedčuje kombinácia subjektívnych škál a funkčných ukazovateľov (dochádzka, výkon, sociálny kontakt). Dôležité je sledovať trend, nie izolované skóre.

Liečebné prístupy: spoločné a odlišné prvky

• Kognitívno-behaviorálne terapie (KBT): pri úzkosti dominuje expozičný tréning a práca s vyhýbaním; pri depresii behaviorálna aktivácia a práca s negatívnymi schémami.
• Farmakoterapia: antidepresíva s účinkom na serotonergné/noradrenergné systémy sú účinné v oboch skupinách; krátkodobé anxiolytiká sa používajú opatrne kvôli riziku návyku. Pri úzkosti sa často titruje pomalšie pre prechodné zhoršenie nervozity, pri depresii sa dôraz kladie na dosiahnutie a udržanie terapeutickej dávky.
• Psychoterapie zamerané na emócie a vzťahy: interpersonálna terapia, metakognitívna terapia, dialekticko-behaviorálny prístup pri emočnej dysregulácii.
• Životný štýl: spánková hygiena, pravidelný aeróbny pohyb a silový tréning, strava podporujúca stabilitu energie, obmedzenie alkoholu a stimulancií, štruktúra dňa.
• Digitálne intervencie: programy seba-pomoci a teleterapia zlepšujú dostupnosť, ak sú sprevádzané jasným plánom a monitorovaním rizika.

Špecifiká manažmentu úzkosti

• Expozičné stratégie: in vivo, interoceptívne, imaginatívne; postupná hierarchia strachových situácií bez bezpečnostných pomôcok.
• Tréning tolerancie neistoty: redukcia potreby istoty a nadmerného overovania.
• Respiračná a telesná regulácia: práce s dychom, uvoľňovanie svalového napätia, znižovanie interoceptívnej katastrofizácie.

Špecifiká manažmentu depresie

• Behaviorálna aktivácia: plánované a gradované zvyšovanie odmeňovaných činností, práca s vyhýbaním sa námahe.
• Práca s rumináciami: techniky pozornosti, metakognitívne intervencie, limitovanie „premýšľacieho času“.
• Sociálny rytmus a štruktúra dňa: stabilizácia spánku, striedmosť v povinnostiach, dávkovanie záťaže.

Rizikové faktory a spúšťače

• Úzkosť: temperament (behaviorálna inhibícia), rodinná úzkostná väzba, naučené vyhýbanie, dlhodobý stres, užívanie stimulantov.
• Depresia: genetická zraniteľnosť, nepriaznivé životné udalosti (strata, rozchod), chronické choroby, sociálna izolácia, poruchy spánku, deficit odmeny v živote.

Priebeh, prognóza a relaps

Úzkostné poruchy často začínajú v adolescentnom veku a majú kolísavý priebeh, ktorý sa viaže na stresory a vyhýbanie. Depresívne epizódy môžu byť jednorazové, opakované alebo súčasťou bipolárneho spektra. Prediktormi relapsu sú nedokončená liečba, pretrvávajúce subsyndromálne príznaky a nedostatočné zmeny v návykoch.

Práca so spoluvýskytom: keď je úzkosť aj depresia

Pri výraznej komorbidite sa volí transdiagnostický plán: stabilizácia spánku a rytmu dňa, behaviorálna aktivácia, postupná expozícia vyhýbaným situáciám, tréning všímavosti a flexibilné kognitívne techniky. Farmakologicky sa preferuje jeden zástupca s profilom účinnosti pre obe skupiny príznakov, dôsledné monitorovanie suicidality a nežiaducich účinkov.

Praktický postup diferenciácie v ambulancii

1. Mapujte dominantný problém: „Čo vás trápi najviac – strach/napätie alebo smútok/nezáujem?“
2. Identifikujte spúšťače a udržiavacie faktory: situácie, myšlienky, návyky, vyhýbanie, denný režim.
3. Posúďte riziko: suicidálne myšlienky, sebapoškodzovanie, závislosti, výrazná strata hmotnosti či spánku.
4. Zvoľte cieľ terapie: pri úzkosti redukcia vyhýbania a neistoty; pri depresii obnovenie odmeny a štruktúry.
5. Nastavte monitorovanie: krátke týždenné škály, denník aktivít, expozícií a nálady.

Časté omyly a mýty

• „Úzkosť vždy vedie k depresii“: nie vždy; včasná terapia úzkosti znižuje riziko prechodu.
• „Depresia je len smútok“: kľúčová je anhedónia a funkčný dopad, nie iba nálada.
• „Lieky sú posledná možnosť“: u stredne ťažkých a ťažkých foriem sú súčasťou štandardu starostlivosti, najmä v kombinácii s psychoterapiou.
• „Expozícia zhorší úzkosť“: dočasne zvýši napätie, no dlhodobo znižuje citlivosť a vyhýbanie.

Signály na urgentné vyšetrenie a eskaláciu starostlivosti

• Aktívne suicidálne myšlienky, plány alebo pokus.
• Rýchly úbytok hmotnosti, ťažká nespavosť s vyčerpaním, psychotické príznaky.
• Zneužívanie návykových látok, výrazná sociálna izolácia a zanedbávanie základnej starostlivosti o seba.

Špeciálne populácie a kontext

• Adolescenti: vyššia senzitivita na sociálne hrozby, riziko sebapoškodzovania; dôležitá práca s rodinou a školou.
• Perinatálne obdobie: citlivé na depresiu aj úzkosť; špecifické skríningy a preferencia terapií s ohľadom na laktáciu a graviditu.
• Chronické somatické ochorenia: obojsmerný vzťah (zápal, bolesť, limitácia funkcie) – integrácia psychologickej starostlivosti do somatickej liečby.
• Starší dospelí: atypická prezentácia (somatické ťažkosti, apatia), vyššie riziko liekových interakcií a kognitívnych porúch.

Model zmeny a prevencia relapsu

• Plán včasných varovných znakov: osobný zoznam spúšťačov, symptómov a krokov (kontakt, úprava dávky, intenzifikácia terapie).
• Udržiavacia terapia: pokračovanie psychoterapeutických zručností (expozície, BA), postupné vysadzovanie liekov iba pod dohľadom.
• Životné piliere: spánok, pohyb, výživa, sociálne prepojenie, redukcia alkoholu a nikotínu.

Prípadové vinety na rozlíšenie

• Pacient A: 26-ročný, náhle záchvaty palpitácií, dyspnoe, strach zo smrti, vyhýbanie nákupným centrám – panická porucha.
• Pacientka B: 42-ročná, 6 týždňov pretrvávajúci smútok, strata záujmu o koníčky, rané prebúdzanie, výrazné spomalenie – depresívna epizóda.
• Pacient C: 33-ročný, mesiace „uzlíček nervov“, ťažko sa uvoľní, neustále obavy o prácu a rodinu, napätie v šijových svaloch – generalizovaná úzkosť s rizikom prechodu do depresie pri vyčerpaní.

Zhrnutie: praktická mapa rozdielov a prienikov

Úzkosť je porucha anticipovaného strachu s hyperaróznym profilom, udržiavaná vyhýbaním a hľadaním istoty; depresia je porucha nálady s anhedóniou, útlmom a stratou odmeny, udržiavaná rumináciami a pasivitou. Môžu koexistovať a vzájomne sa posilňovať. Klinicky pomáha zamerať sa na dominantný afekt, spúšťače a udržiavacie vzorce a podľa nich prispôsobiť terapiu: expozícia a tolerancia neistoty pri úzkosti, behaviorálna aktivácia a práca so schémami pri depresii. Dlhodobý úspech posilňuje stabilný režim, vzťahy, pohyb a včasné rozpoznanie relapsu.