Verejné registre: prečo existujú a kde sa berú osobné údaje
Verejné registre slúžia na transparentnosť právnych vzťahov, ochranu tretích osôb a právnu istotu v obchodnom či občianskom styku. Základným princípom je verejnosť – možnosť nazrieť do vybraných údajov bez preukazovania právneho záujmu. Z pohľadu súkromia to znamená, že sa v registroch bežne objavujú osobné údaje (meno, adresa, dátum narodenia, funkcie, podiely, vlastnícke práva) a niekedy aj citlivé metaúdaje (história zápisov, väzby na spisy, čísla listov vlastníctva).
Typy verejných registrov a typické údaje
- Obchodný register / register partnerov verejného sektora: štatutári, spoločníci, podiely, sídlo, základné imanie, koneční užívatelia výhod.
- Živnostenský register: meno podnikateľa, miesto podnikania, predmety činností a pozastavenia.
- Katastrálne / pozemkové registre: vlastníci nehnuteľností, podiely, ťarchy, záložné práva (zvyčajne bez rodného čísla, s dátumom narodenia alebo iným identifikátorom podľa lokálnej legislatívy).
- Insolvenčné / konkurzné registre: informácie o platobnej neschopnosti, správcoch, prihlásených pohľadávkach, uzneseniach súdov.
- Súdne rozhodnutia / justičné tabuľe: anonymizované rozsudky, vyhlásenia o pojednávaniach; stupeň anonymizácie sa líši.
- Register zmlúv a povinne zverejňované informácie: zmluvy subjektov verejného sektora, faktúry a objednávky, mená kontaktov.
- Profesijné registre: licencie a členstvá (lekári, architekti, audítori), disciplinárne rozhodnutia.
Právny rámec: kde končí právo na vymazanie
V EÚ platí, že GDPR priznáva právo na vymazanie (čl. 17), no obsahuje výnimku pre prípady, keď je spracúvanie nevyhnutné na splnenie právnej povinnosti alebo na výkon práva na slobodu prejavu a informácií či pre verejný záujem v oblasti verejného zdravia, archívnictva a výskumu. Pri verejných registroch je preto typická kolízia medzi právom na súkromie a princípom verejnosti + zákonnými povinnosťami zverejnenia. Z toho plynie, že:
- Úplné vymazanie často nie je možné, ak zákon priamo nariaďuje zverejnenie (napr. zápis štatutára v obchodnom registri).
- Možná je však oprava, aktualizácia, obmedzenie spracúvania, anonymizácia alebo nezverejnenie časti údajov, ak to zákon pripúšťa (napr. adresa bydliska vs. korešpondenčná adresa).
- Vo sekundárnych databázach (agregátory, „open data“ portály, komerčné vyhľadávače) je pole pre uplatnenie práv širšie – tam sa často dá dosiahnuť vymazanie alebo delisting, aj keď primárny register ostáva verejný.
Primárny vs. sekundárny zdroj: dve bojiská
- Primárny register (štátna alebo zákonom poverená autorita): spracúva údaje na základe zákona; možnosti zásahu sú striktne dané zákonom (oprava, doplnenie, niekedy „skrytie“ citlivej časti).
- Sekundárne šírenie (komerčné databázy, „people search“, SEO zrkadlá): často spracúvajú na základe oprávneného záujmu; tu môžete uplatniť právo na vymazanie, námietku proti profilovaniu, delisting vo vyhľadávačoch („právo na zabudnutie“ voči vyhľadávaču), prípadne žiadosť o aktualizáciu.
Čo je typicky možné podľa druhu registra
| Register | Typický cieľ | Reálna možnosť zásahu |
|---|---|---|
| Obchodný/živnostenský | Skryť súkromnú adresu, opraviť neaktuálne údaje | Oprava údajov, zmena sídla/korešpondenčnej adresy; vymazanie po zániku subjektu sa nedeje spätne – ostáva história |
| Katastrálny | Minimalizovať identifikátory vo výpisoch | Obvykle nie vymazanie, ale legislatívne obmedzené zobrazenie; chránené údaje (napr. rodné číslo) sa nezverejňujú |
| Insolvenčný | Stiahnutie po ukončení konania | História býva verejná; možné je dosiahnuť anonymizáciu detailov podľa pravidiel súdu |
| Rozsudky | Silnejšia anonymizácia | Žiadosť o dodatočnú anonymizáciu citlivých údajov, najmä pri neprimeranom zásahu do súkromia |
| Povinne zverejňované zmluvy | Redakcia osobných údajov | Možná redakcia (napr. podpisy, telefóny) pred zverejnením; dodatočná anon. v odôvodnených prípadoch |
Open data a indexácia vyhľadávačmi
Aj keď je samotný register zákonný, spracovanie ako open data a jeho masová indexácia vyhľadávačmi môžu zvýšiť riziko profilovania a doxingu. Prevádzkovatelia by mali používať data minimization, „noindex“ pre osobné stránky a zvažovať miera-detail vs. verejný záujem. Ako dotknutá osoba môžete žiadať sekundárnych spracovateľov o delisting a obmedzenie opakovanej publikácie.
Praktický postup: ako si uplatniť práva
- Identifikujte prevádzkovateľa (primárny register vs. sekundárny web) a právny základ spracúvania (zákon vs. oprávnený záujem).
- Určite presný cieľ: oprava, aktualizácia, obmedzenie zverejnenia, doplnenie anonymizácie, delisting vo vyhľadávačoch, vymazanie u agregátorov.
- Pripravte dôkazy: linky/URL, snímky obrazovky, referenčné čísla spisov, preukázanie neaktuálnosti alebo neprimeranosti zásahu.
- Podajte žiadosť (DSAR / RTBF) v písomnej podobe, s konkrétnymi článkami GDPR (napr. čl. 16 – oprava; čl. 17 – vymazanie; čl. 21 – námietka; čl. 18 – obmedzenie).
- Sledujte lehoty: štandardne odpoveď do 1 mesiaca (možné predĺženie o 2 mesiace pri zložitosti); pri vyhľadávačoch spravidla rýchlejšie.
- Odvolanie / sťažnosť: ak nie ste spokojní, obráťte sa na dozorný úrad (DPA) alebo uplatnite súdnu ochranu.
Argumenty, ktoré zvyšujú šancu na úspech
- Neaktuálnosť: údaje už neodrážajú realitu a vyvolávajú omyl (napr. staré funkcie, zaniknutý záväzok).
- Nepprimeranosť dopadu: mechanická indexácia menovitých údajov bez zmyslu pre verejný záujem (napr. masové databázy „ľudí“).
- Bezpečnostné riziko: zvýšené riziko prenasledovania, domáceho násilia, stalking – v niektorých jurisdikciách existujú confidential address režimy.
- Chyba / nezákonnosť: nezákonný rozsah publikovaných údajov nad rámec zákona; absencia právneho základu u sekundárneho prevádzkovateľa.
Časté limity a očakávania
- Historickosť zápisov: registre uchovávajú históriu kvôli právnej istote; vymazanie spätne sa štandardne nerealizuje.
- Identifikačné minimum: mená a funkcie štatutárov sú legitímne verejné; ich odstránenie je výnimočné.
- Archívny a štatistický režim: aj po ukončení účelu môžu údaje pokračovať v archívnom spracúvaní – tu sa aplikuje prísna anonymizácia/pseudonymizácia.
Šedá zóna: komerční agregátori a „ľudia v databázach“
Weby, ktoré hromadne zbierajú verejné dáta a profilujú osoby (prepojenie katastra, obchodného registra, sociálnych sietí), často nemajú jasný zákonný dôvod na rozšírené publikovanie. Tu je takmer vždy namieste námietka podľa čl. 21 GDPR a žiadosť o vymazanie podľa čl. 17. Ak agregátor ignoruje žiadosť, je účinné súbežne požiadať vyhľadávače o delisting konkrétnych URL pre dotaz obsahujúci vaše meno.
Bezpečnostné riziká a prevencia „doxingu“
- Adresy a mapy: publikovaná adresa v kombinácii s katastrálnymi mapami uľahčuje fyzické sledovanie; zvážte právne nástroje na obmedzenie sekundárnej publikácie.
- Zlomyseľné prelinkovanie: SEO „farmy“ vytvárajú profily osôb – cielene žiadajte odstránenie a nastavte alerty na nové výskyty (monitoring mien/aliasov).
- Účet vo vyhľadávači: využívajte formuláre na delisting pre osobné mená; argumentujte neaktuálnosťou a nepomerom medzi verejným záujmom a zásahom do súkromia.
Minimalizácia budúcich zásahov: čo môžete urobiť vopred
- Adresné stratégie: tam, kde to zákon umožní, používajte korešpondenčnú alebo virtuálnu adresu namiesto domácej (pozor na súlad s právom).
- Firemné nastavenia: pri zakladaní spoločnosti zvážte zodpovednostné štruktúry a roly, ktoré minimalizujú osobné údaje v zápisoch.
- Kontrakty a zmluvy: pred zverejnením uplatňujte redakciu osobných údajov a používanie funkčných e-mailov (napr. info@) namiesto osobných adries.
- Monitoring: nastavte si pravidelné kontroly vlastného mena a adresy; pri novom výskyte konajte rýchlo, kým sa obsah nerozšíri.
Ukážková kostra žiadosti (DSAR/RTBF)
Pozn.: text upravte podľa jurisdikcie a adresujte konkrétnemu prevádzkovateľovi.
- Predmet: Žiadosť o uplatnenie práv podľa GDPR – [Oprava/Vymazanie/Obmedzenie/Delisting]
- Identifikácia: Meno, kontakt, opis dotknutých záznamov (URL, čísla spisov, dátum).
- Právny základ: Odkaz na čl. 16/17/18/21 GDPR; vysvetlenie neaktuálnosti/neprimeranosti/bezpečnostného rizika.
- Žiadosť: Presný opis, čo má prevádzkovateľ urobiť (opraviť údaj X, odstrániť stránku Y z indexácie, anonymizovať pasáž Z).
- Doloženie: Prílohy s dôkazmi; preferujte needitovateľné formáty (PDF s časom).
- Lehota a kontakt: Požiadavka na odpoveď v zákonnej lehote; preferovaný kanál komunikácie.
Riziká pri neodbornej anonymizácii
„Prečiarknutie mena v PDF“ nestačí – text je často extrahovateľný. Potrebná je redakcia v zdrojovom dokumente alebo export s nevratnou anonymizáciou. Dbajte na to, aby neostali metadáta (autor, histórie revízií) a aby kontext neumožnil spätnú reidentifikáciu (napr. kombinácia dátumu narodenia a obce).
Čo robiť, ak prevádzkovateľ nevyhovie
- Formálne odvolanie s poukázaním na kritériá proporcionality a nevyhnutnosti.
- Sťažnosť na dozorný úrad (DPA) s dokumentáciou komunikácie a dopadom na súkromie.
- Návrh na predbežné opatrenie pri akútnej hrozbe (napr. ohrozenie bezpečnosti osôb).
- Paralelný delisting u vyhľadávačov a zásah u sekundárnych webov, aby sa minimalizovalo šírenie.
Checklist: rýchla orientácia pred podaním žiadosti
- Je zdroj primárny (zákonný register) alebo sekundárny (agregátor/archív)?
- Je cieľ realistický (oprava/anonymizácia/delisting) vzhľadom na zákonnú povinnosť?
- Mám dôkazy o neaktuálnosti, omyle alebo neprimeranom zásahu?
- Ktoré články GDPR sú pre môj prípad najsilnejšie (16/17/18/21)?
- Komu poslať paralelnú žiadosť (vyhľadávače, hostingy, SEO zrkadlá)?
Medzi právnou istotou a ľudskou dôstojnosťou
Verejné registre sú nevyhnutné pre fungovanie práva a ekonomiky, no nesmú sa stať nástrojom neprimeraného zásahu do súkromia. Kľúčom je presná identifikácia zdroja, pochopenie právneho základu a cielene zvolená stratégia zásahu – od opráv a doplnenia anonymizácie v primárnych registroch až po vymazanie a delisting v sekundárnych databázach. S dôkladnou argumentáciou, dokumentáciou a využitím právnych prostriedkov sa dá dosiahnuť rozumná rovnováha medzi verejným záujmom a ochranou súkromia.
