Metódy oceňovania CP

Metódy oceňovania CP

Prečo oceňujeme akcie a dlhopisy

Oceňovanie cenných papierov je jadrom investičného rozhodovania, riadenia rizika aj regulácie. Cieľom je odhadnúť vnútornú hodnotu (intrinsic value) aktíva na základe očakávaných peňažných tokov, rizika a časovej hodnoty peňazí. Pri akciách ide o neisté a reziduálne cash flow po všetkých nákladoch a investíciách, pri dlhopisoch o zmluvne definované kupóny a splátky istiny zasiahnuté kreditným rizikom. Výber metódy závisí od dostupnosti dát, štádia životného cyklu firmy, štruktúry kapitálu a osobitostí nástroja (napr. vložené opcie).

Základný rámec: diskontovanie peňažných tokov a miera výnosnosti

  • Diskontovanie: súčasná hodnota (PV) budúcich cash flow pri diskontnej miere r, ktorá odzrkadľuje bezrizikové sadzby a rizikové prémie.
  • Bezriziková krivka: preferenčne spotové sadzby (zero-coupon) alebo OIS krivka; pri dlhopisoch firemných pripočítavame kreditný spread.
  • Riziková prirážka: akciová riziková prémia, veľkostná prémia, špecifické riziká (pri DCF obvykle iba systematické riziko v r – WACC/ke; nesystematické sa rieši v cash flow a scenároch).

Oceňovanie akcií: prehľad metód

  1. Dividendové modely (DDM): hodnota je PV očakávaných dividend.
  2. DCF na voľné cash flow (FCFF/FCFE): hodnotíme podnik/kapitál cez voľné peňažné toky.
  3. Reziduálny príjem (Residual Income, RIM): účtovné vlastné imanie + PV ekonomického zisku.
  4. Relatívne oceňovanie: násobky (P/E, EV/EBITDA, P/B, P/S) a regresné/faktorové modely.
  5. Reálne opcie a APV: doplnkové prístupy pre projekty s flexibilitou a meniacim sa zadlžením.

Dividendové modely: Gordonov rast a viacstupňové schémy

V jednoduchom modeli s konštantným rastom platí:

V₀ = D₁ / (ke − g), kde D₁ je dividenda o rok, ke požadovaná výnosnosť vlastného kapitálu a g dlhodobý udržateľný rast (g < ke).

  • Viacfázové DDM: prvé roky vyšší rast (explicitná fáza), následne terminál v tvare Gordonovho vzorca.
  • Využitie: stabilné dividendové firmy, utility, REIT (s úpravami pre výplaty).
  • Citlivosť: vysoká citlivosť na rozdiel (ke − g); vyžaduje konzistentný odhad udržateľného g.

DCF na voľné cash flow: FCFF vs. FCFE

  • FCFF (Free Cash Flow to Firm): FCFF = EBIT(1−T) + odpisy − CAPEX − ΔNWC; diskontujeme WACC a získame hodnotu podniku (EV). Hodnota vlastného kapitálu = EV − čistý dlh − iné záväzky + finančné aktíva.
  • FCFE (Free Cash Flow to Equity): FCFE = Čistý zisk + odpisy − CAPEX − ΔNWC − (Splátky dlhu − Nový dlh); diskontujeme ke a dostaneme priamo hodnotu vlastného imania.
  • Terminálna hodnota: perpetuita s rastom (TV = FCFn+1/(r−g)) alebo exit násobok (EV/EBITDA) konzistentný s trhom a cyklom.

Stanovenie diskontných mier: WACC a ke

  • WACC: WACC = wE·ke + wD·kd·(1−T), váhy v trhovej hodnote. kd vychádza z bezrizikovej sadzby + kreditného spreadu firmy.
  • CAPM pre ke: ke = rf + β · ERP (+ voliteľné prémie). Beta môže byť odvetvová (odbavená o zadlženie – re-leveraging).
  • Konzistentnosť: sadzby a inflácia musia byť v rovnakých menách a reálnych/nominálnych jednotkách ako cash flow.

Reziduálny príjem (Residual Income Model)

Hodnota vlastného imania: V₀ = B₀ + Σ [ (ROEt − ke) · Bt−1 / (1+ke)^t ], kde B je účtovné vlastné imanie. Vhodné pri firmách s neurčitými dividendami/FCF, no spoľahlivým účtovným základom; vyžaduje čisté účtovníctvo (úpravy na mimoriadne položky).

Relatívne oceňovanie: násobky a porovnateľné spoločnosti

  • Výber peer skupiny: rovnaký biznis model, marže, rast, riziko a kapitálové nároky.
  • Popularita metrik: EV/EBITDA (kapitálovo neutrálne), P/E (citlivé na účtovníctvo), P/B (finančné firmy), P/S (nízkoziskové fázy), EV/EBIT (kapitálovo intenzívne).
  • Metodika: medián/kvantil násobkov, úpravy (kontrola za rast – PEG, kvalitu, leverage). Relatívne oceňovanie nedáva absolútnu hodnotu, ale trhovú paritu.

Reálne opcie a APV v špeciálnych situáciách

  • Reálne opcie: hodnota manažérskej flexibility (odložiť, rozšíriť, ukončiť); oceňovanie analógiou s opciami (binom, Black–Scholes s proxy volatilitou projektu).
  • APV (Adjusted Present Value): APV = NPV bez dlhu + PV daňového štítu − PV nákladov finančnej tiesne. Užitočné pri meniacej sa pákovej štruktúre.

Príklad (ilustratívny): jednoduchý DCF na FCFF

Položka Rok 1 Rok 2 Rok 3 Poznámka
EBIT 12 13 14 mil. €
Daň (20 %) −2,4 −2,6 −2,8
EBIT(1−T) 9,6 10,4 11,2
Odpisy 2,0 2,1 2,2
CAPEX −2,5 −2,6 −2,7
ΔNWC −0,5 −0,4 −0,3 nárast pracovného kapitálu
FCFF 8,6 9,5 10,4

Nech WACC = 8 % a dlhodobý rast g = 2,5 %. Predpokladajme, že FCFF4 = 10,4 × 1,05 = 10,92 (prechodná vyššia miera rastu a potom dlhodobý g uplatníme od roku 4). Terminálna hodnota na konci roku 3: TV = 10,92 / (0,08 − 0,025) = 10,92 / 0,055 ≈ 198,55 mil. €.

PV: FCFF₁/1,08 = 7,96, FCFF₂/1,08² = 8,16, FCFF₃/1,08³ = 8,26, a TV/1,08³ ≈ 158,07. Súčet EV ≈ 182,45 mil. €. Po odpočte čistého dlhu napr. 30 mil. € je hodnota vlastného imania ≈ 152,45 mil. €.

Oceňovanie dlhopisov: pevné cash flow a výnosové miery

Hodnota kupónového dlhopisu je súčet PV kupónov a istiny diskontovaný vhodnými sadzbami:

P = Σ [ C / (1 + rt)^t ] + FV / (1 + rn)^n, kde rt sú spotové sadzby pre jednotlivé splatnosti. Pri homogénnej miere vzniká YTM – jediná sadzba, ktorá rovná PV s trhovou cenou.

Spotové a forwardové sadzby; bootstrap krivky

  • Bootstrap: z cien zero-kupónov alebo kupónových dlhopisov odvodíme spotové sadzby po splatnostiach.
  • Forwards: od spotov cez bezarbitrážny vzťah: (1+s0,n)^n = (1+s0,t)^t · (1+ft,n)^{(n−t)}.
  • Praxe: v oceňovaní používame OIS/bezrizikové krivky a na firemné dlhopisy pripočítavame z-spread alebo OAS.

Kreditné riziko a spready: z-spread, I-spread a OAS

  • z-spread: konštantný spread pripočítaný ku každej bezrizikovej spotovej sadzbe, ktorý vysvetlí trhovú cenu.
  • I-spread: spread oproti swapovej sadzbe pre danú splatnosť.
  • OAS (Option-Adjusted Spread): spread po očistení o hodnotu vložených opcií (call/put), oceňuje sa stromom/Monte Carlo modelom.

Durácia a konvexita: citlivosť ceny na zmeny sadzieb

  • Macaulay durácia: vážený priemer časov cash flow; Modifikovaná durácia odhaduje % zmenu ceny na malú zmenu výnosu: ΔP/P ≈ −Dmod · Δy.
  • Konvexita: druhý derivát ceny; zlepšuje aproxímáciu pri väčších zmenách sadzieb: ΔP/P ≈ −D · Δy + 0,5 · Conv · (Δy)^2.
  • Praxe: portfóliový risk manažment, imunizácia voči posunu krivky, porovnávanie citlivosti dlhopisov.

Infláciou viazané a variabilné dlhopisy

  • TIPS/ILB: istina alebo kupón indexované infláciou; oceňovanie reálnymi sadzbami, breakeven inflácia = nominálna − reálna.
  • FRN (Floating Rate Notes): kupón = referenčná sadzba + marža; nízka durácia voči krátkym sadzbám, citlivosť na kreditné spready.

Dlhopisy s vloženými opciami: callable, putable a konvertibilné

  • Callable: emitent môže predčasne splatiť; cena ≈ cena plain-vanilla − hodnota call opcie (nižšia konvexita, strop ceny).
  • Putable: investor môže požadovať splatenie; cena ≈ cena plain-vanilla + hodnota put opcie.
  • Konvertibilné: dlhopis + embedded call na akciu; oceňovanie kombináciou dlhopisovej a opčnej zložky (binom/Monte Carlo), kľúčová je volatilita akcie.

Príklad (ilustratívny): cena a YTM kupónového dlhopisu

Nominal 1 000 €, kupón 5 % p.a. (50 €), splatnosť 3 roky, požadovaná výnosnosť 6 % p.a. (rovnaká pre všetky roky). Cena:

  • PV kupónov: 50/1,06 + 50/1,06² + 50/1,06³ = 47,17 + 44,50 + 41,98 = 133,65 €
  • PV istiny: 1 000/1,06³ = 1 000/1,191016 ≈ 839,62 €

Cena ≈ 973,27 €. Keď je trhová cena nižšia než nominál, YTM je nad kupónom (tu 6 % > 5 %).

Štrukturálne a redukované modely kreditného rizika

  • Štrukturálne (Merton): firma defaultuje, ak hodnota aktív klesne pod hodnotu dlhov; využívajú akciovú volatilitu a kapitálovú štruktúru.
  • Redukované (intenzitné): default ako exogénny Poisson proces s intenzitou λ(t); kalibrované na trhové spready a recovery rate. Použiteľné pre zložité štruktúry cash flow.

Oceňovanie preferovaných a hybridných nástrojov

Preferenčné akcie: perpetuitné kupónové nástroje s prioritou dividend; oceňovanie podobné perpetuite P = D/k s kreditno-akciovou prémiou. Hybridi (AT1, CoCo) vyžadujú modelovanie triggerov a pravdepodobnosti písania hodnoty/konverzie (regulačné riziko, OAS prístup).

Praktické zásady kvalitného oceňovania

  • Konzistentnosť vstupov: mena, inflácia, daňové sadzby, načasovanie cash flow (EOM vs. BOM).
  • Scenáre a citlivosti: trojbodové scenáre (base/bear/bull), tornado diagramy pre kľúčové premenné (rasty, marže, CAPEX, WACC).
  • Kontrola reality: porovnanie s násobkami trhu, implied rastom v cene, precedensmi M&A.
  • Likviditné a kontrolné prirážky: pri minoritách a nelikvidných podieloch uvažovať diskont za nelikviditu, prípadne prémium za kontrolu.

Typické chyby a ako sa im vyhnúť

  • Nekonzistentné diskontné sadzby vs. cash flow (reálne/nominálne) a mena.
  • Ignorovanie investičných potrieb (CAPEX a NWC) pri vysokom raste – nadhodnotený terminál.
  • Dvojnásobné započítanie daňového štítu (už je vo WACC).
  • Mechanické používanie násobkov bez peer kontroly kvality a cyklickosti.

Kontrolný zoznam pri výbere metódy

Situácia Preferovaná metóda Poznámka
Stabilné dividendové firmy DDM (viacfázové) Overiť udržateľnosť payout a rastu
Rastové podniky s reinvestíciami DCF (FCFF/FCFE) Citlivosti na CAPEX a marže
Finančné inštitúcie RIM / P/B Špecifiká regulácie a kapitálu
Dlhopisy bez opcií PV cash flow / YTM Preferovať spotové sadzby
Dlhopisy s opciami OAS model Strom/MC, volatilita sadzieb

Metódy oceňovania akcií a dlhopisov stoja na rovnakom princípe – diskontovaní budúcich peňažných tokov vhodnou mierou rizika – no líšia sa v špecifikách generovania cash flow a v rizikách. Akcie vyžadujú odhady rastu, reinvestícií a kapitálovej štruktúry (DCF/DDM/RIM), dlhopisy precíznu prácu s výnosovými krivkami, kreditnými spreadmi a vloženými opciami (PV/YTM/OAS). Kvalitný proces zahŕňa konzistentné vstupy, scenáre, kontrolu reality a jasnú komunikáciu neistôt. Takto získaná vnútorná hodnota je pevný základ pre disciplinované investičné rozhodovanie a riadenie rizika.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *