Prečo je „komedogénnosť“ stále problematický pojem
Komedogénnosť je schopnosť látky alebo formulácie podporovať tvorbu mikrokomedónov a komedónov (uzavreté a otvorené póry). V praxi je termín často zjednodušovaný do binárneho „upcháva/neudcháva póry“, čo je zavádzajúce. Skutočná aknégenita produktu závisí od zloženia celej formulácie, koncentrácie jednotlivých zložiek, galeniky (nosiča), dávkovania, typu pleti a stavu bariéry. Tento článok rozdeľuje mýty od reality, opisuje mechanizmy a navrhuje odborné postupy hodnotenia.
Biológia komedónu: čo sa deje vo folikule
- Hyperkeratinizácia infundibula: zrýchlené delenie a pomalé odlučovanie keratinocytov vytvára vlasovopórový korok (mikrokomedón).
- Kožný maz a jeho zloženie: vysoký podiel voskových esterov a oxidovaného skvalénu zvyšuje adhéziu a podporuje zápalové kaskády.
- Mikrobiota: Cutibacterium acnes metabolizuje lipidy a aktivuje imunitnú odpoveď; nejde o „infekciu“, ale dysbalanciu.
- Hostiteľské faktory: androgény, stresové mediátory, oklúzia a trenie (mechanické akné) modulujú expresiu akné.
Mýtus č. 1: „Existuje univerzálny, spoľahlivý zoznam komedogénnych látok“
Klasické „komedogénne ratingy“ (0–5) vznikli prevažne z králičieho ucha alebo starších ľudských testov na vysokých koncentráciách a v odlišných nosičoch. Prenos do dnešných, moderných formulácií je obmedzený. Ten istý olej môže byť v 30 % koncentrácii v okluzívnom balzame problém, no v 1–2 % ako emolientny doplnok v gél-kréme bez rizika.
Mýtus č. 2: „Komedogénnosť je vlastnosť ingrediencie, nie produktu“
Realita: komedogénnosť je emergentná vlastnosť formulácie. Rozhoduje matrica – emulgátory, zahusťovadlá, emolientne estery, prchavé silikóny, prísady znižujúce trenie a spôsob aplikácie. Dva produkty s identickým „zoznamom olejov“ môžu mať odlišný komedogénny profil, ak sa líšia rozptylom kvapiek, viskozitou, pH, pomerom olej/voda a prítomnosťou keratolytík.
Mýtus č. 3: „Silikóny upchávajú póry“
Prchavé a nepolárne silikóny (napr. dimethicone, cyclopentasiloxane) tvoria permeabilný film, sú chemicky inertné, s nízkou interakciou s folikulom a často znižujú trenie „skin-on-skin“ (sebou aj rúško), čím zlepšujú toleranciu. Ich samotná prítomnosť nie je dôkazom komedogénnosti; rozhoduje kontext.
Mýtus č. 4: „Petrolát a minerálne oleje sú komedogénne“
Farmaceutický petrolát (vazelína USP) a vysoko rafinované minerálne oleje majú nízku aknégenitu pri správnom použití. Silno okluzívne formulácie môžu prispieť k mechanickému akné v oblastiach trenia (hrany rúška, helma), čo je odlišný mechanizmus než primárna komedogenita.
Faktory, ktoré z ingrediencií robia problém – alebo nie
- Koncentrácia a dávka: „jed“ je v dávke. Triglyceridové oleje a vosky môžu byť bezproblémové do ~2–5 % v ľahkých emulziách, no rizikové nad 20–30 % u náchylnej pleti.
- Reologický profil: vysoká viskozita a lepkosť zvyšujú retenciu v infundibule; ľahké estery a prchavé nosiče znižujú riziko.
- Oxidačný stav lipidov: oxidovaný skvalén a PUFA generujú komedogénne peroxidy; stabilizácia (vit. E, askorbyl fosfát) a neprístup svetlu/teplu sú kľúčové.
- pH a keratolytiká: formulácie s BHA (salicylová) alebo miernym AHA pH zlepšujú deskvamáciu a pôsobia anti-komedogénne.
- Okolnosti použitia: šport, teplo, rúška → oklúzia a potenie zvyšujú riziko „maskné“ aj pri inak bezpečnom zložení.
In vitro vs. in vivo: čo vlastne merajú testy
- Historický „rabbit ear“ test: over-predikuje komedogenitu u ľudí a nereflektuje moderné nosiče.
- Ľudský komedogénny test: opakovaná aplikácia na hornú časť chrbta/ramena, hodnotenie mikrokomedónov cez „follicular biopsy“ (cyanoakrylátový odtlačok) po 4–8 týždňoch.
- Limitácie: individuálna variabilita, sezóna, sprievodná rutina. „Non-comedogenic“ na štítku nie je regulovaný termín a neznamená nulové riziko u každého.
Ingrediencie často nesprávne obviňované alebo chápané
| Kategória | Príklady | Realita |
|---|---|---|
| Silikóny | Dimethicone, Cyclopentasiloxane | Nízke riziko; často zlepšujú toleranciu a znižujú trenie |
| Minerálne oleje | Paraffinum liquidum | Nízka aknégenita pri vysokej čistote; riziko mechanickej oklúzie v špecifických podmienkach |
| Rastlinné oleje | Kokosový, kakaové maslo | Vyššie riziko pri vysokých dávkach; v malých podieloch alebo frakcionované estery sú tolerované |
| Estery „ľahké emolienty“ | C12-15 Alkyl Benzoate, Isopropyl Myristate | Výrazne závislé od koncentrácie a matrice; IM vo vysokých % býva problémový |
| Filtre SPF | Octocrylene, Avobenzone, ZnO/TiO2 | Ak sa objaví akné, často ide o nosič (ťažké silikónové elastoméry, vosky), nie o filter samotný |
Funkčný rozdiel: komedogénne vs. aknégénne
Komedogénne = podporuje tvorbu mikrokomedónov; aknégénne = zhoršuje klinické akné (zápal, papuly, pustuly). Iritačné látky (vysoké % alkoholov, parfumy) môžu spustiť aknéiformné vyrážky bez klasickej komedogenity. Diagnostika by mala rozlišovať tieto mechanizmy.
„Fungal acne“ (Malassezia) nie je komedogenita
Folikulárna pityrosporumová folikulitída súvisí s kvasinkami Malassezia, ktoré využívajú C11–C24 mastné kyseliny a estery. Produkty s vysokým obsahom týchto lipidov môžu zhoršiť stav, hoci nemusia byť komedogénne v klasickom zmysle. Strategické je používanie ľahkých esterov a vodných gélov, niekedy s antimykotickou podporou (po odporúčaní lekára).
Princípy formuľačného dizajnu pre pleť so sklonom ku komedónom
- Emolientný profil: preferujte nízkomolekulové estery s rýchlou absorpciou (C12-15 alkyl benzoate, isododecane), prchavé silikóny a skvalán (stabilizovaný).
- Humektanty a bariéra: glycerín, hyalurónová kyselina (rôzne MW), betain; lipidová obnova cez ceramidy/CHOLE/FFA v pomere ~3:1:1.
- Keratinizačná rovnováha: salicylová (0,5–2 %) v T-zóne, niacínamid 2–5 % na reguláciu mazu, azelaová 10–15 % pre zápal a pigment.
- Antioxidačná stabilita lipidov: tokoferoly/tokoferyl acetát, chelátory (disodium EDTA) a airless obaly.
- Textúra a rozptyl: gél-krémy, fluidy, nízke % viskóznych voskov; minimalizovať lepivosť a dlhodobú oklúziu.
Osobná stratégia: ako si vyberať produkty bez zbytočných zlyhaní
- Kontext, nie zoznamy: ignorujte absolútne „blacklisty“. Pozrite sa na poradie ingrediencií (prvých 5–8 položiek tvorí väčšinu zloženia).
- Preferujte transparentné tvrdenia: „testované na aknóznej pleti“, protokoly s ľudským komedogénnym testom ≥ 4 týždne sú hodnotnejšie než marketingové „non-comedogenic“.
- Patch test a zonálne použitie: aplikujte nové emulzie na 1–2 týždne iba na línii sánky/T-zónu; rozšírte, ak je odpoveď stabilná.
- Minimalizmus v krokoch: čím viac vrstiev, tým väčšia pravdepodobnosť neželaných interakcií a oklúzie.
- Hygiena a logistika: pravidelne čistite aplikátory, štetce, mobil; vymieňajte obliečky a masky – redukuje to aknéiformné výsevy.
Špecifické scenáre, kde sa komedogénnosť „zapne“
- Ťažká slnečná kozmetika na more: kombinácia SPF + piesok + pot = mechanická oklúzia; riešenie: gélové SPF, oplach jemným syndetom, BHA v PM.
- Počas športu a nosenia prilby: balzamy + trenie = acne mechanica; zvoľte tenšie fluidy, „blotting“ a sprcha po výkone.
- Make-up s vysokým krytím: viacvrstvové silikónové elastoméry a vosky; hľadajte „non-acnegenic“ testy, nastavte primer s BHA/niacínamidom.
Checklist: audit vášho produktu
- Je problémová ingrediencia v top 5? Ak nie, riziko býva nízke.
- Obsahuje formulácia keratolytickú protiváhu (BHA/AHA/azelaová) alebo aspoň niacínamid?
- Je balenie airless a je deklarovaná antioxidačná stabilita lipidov?
- Aké je pH (pri kyselinách) a viskozita? Lepivosť a vysoká viskozita korelujú s rizikom oklúzie.
- Má výrobca ľudský komedogénny test (cyanoakrylátové odtlačky) alebo aspoň klinickú štúdiu na aknóznej pleti?
Kedy „komedogénnosť“ nie je problém, ale symptóm
Zhoršenie akné po zmene kozmetiky môže byť aj iritácia, retinoidové purge, alergická reakcia, barierový kolaps alebo zmena životného štýlu (stres, cyklus, strava s vysokým glykemickým indexom). Pred radikálnou výmenou rutiny stabilizujte bariéru (ceramidy, panthenol), zjednodušte kroky a sledujte kožnú odozvu 4–6 týždňov.
Praktický rámec: „low-risk“ rutiny pre sklony ku komedónom
- Ráno: jemný syndet → niacínamid 2–5 % → ľahký fluid/gel-krém (C12-15 alkyl benzoate, isododecane, dimethicone) → SPF gél/fluide.
- Večer: double cleanse (ak make-up/SPF) → BHA 0,5–2 % 3–5× týždenne (T-zóna) → azelaová 10–15 % alebo retinoid (striedať) → ľahký krém.
- „Reset“ dni: bez kyselín/retinoidu; len humektanty + ceramidy.
Komunikácia tvrdení: čo môžu a nemôžu znamenať štítky
- „Non-comedogenic“ / „Non-acnegenic“: neregulované; hľadajte metodiku testu.
- „Oil-free“: neznamená automaticky nízke riziko; estery a silikóny môžu napodobniť olejové správanie.
- „Dermatologicky testované“: bez informácie o dizajne štúdie je tvrdenie málo výpovedné.
Od čiernych listín k kontextovej vede
Komedogénnosť nie je „vlastnosť zla“ priradená ingrediencii, ale kontextová interakcia medzi zložkami, koncentráciou, nosičom, dávkou a kožnou fyziológiou. Najistejší postup: uprednostniť moderné, ľahké galeniky, stabilné lipidy, rozumné dávky, keratolytické protiváhy a rutinu s minimom vrstiev. Spochybňujte rigidné zoznamy, sledujte klinické dáta a vlastnú odozvu pleti – to je najlepší spôsob, ako premeniť mýty na praktickú, dôkazmi podloženú starostlivosť.
