Čo je chronický únavový syndróm
Chronický únavový syndróm (CFS), v posledných rokoch často označovaný ako myalgická encefalomyelitída (ME) alebo spojený názov ME/CFS, je multisystémové, dlhotrvajúce ochorenie charakterizované výraznou vyčerpateľnosťou a post-exerčnou malátnosťou (PEM), teda zhoršením symptómov po fyzickej alebo kognitívnej námahe, ktorá by pred ochorením nebola problémom. Ide o stav s výrazným funkčným dopadom na kvalitu života, prácu a sociálne fungovanie pacienta.
Epidemiológia a rizikové faktory
- Prevalencia: odhady sa pohybujú približne medzi 0,2–0,8 % populácie, líšia sa podľa definície a metodiky merania.
- Vek a pohlavie: častejšie postihuje ženy a osoby v produktívnom veku, môže sa však vyskytovať aj u adolescentov.
- Spúšťače: často nasleduje po infekcii (napr. mononukleóza, chrípka, iné virózy), po výraznej fyzickej záťaži, chirurgickom výkone, psychickej traume alebo dlhodobej stresovej záťaži. U časti pacientov nie je spúšťač identifikovateľný.
Hlavné klinické znaky a symptómové klastry
- Post-exerčná malátnosť (PEM): kľúčový príznak; zhoršenie symptómov typicky nastupuje o hodiny až 1–2 dni po záťaži a môže trvať dni až týždne. Zahŕňa zhoršenie kognitívnych funkcií, bolesti, flu-like pocit a prehlbujúcu sa únavu.
- Neosviežujúci spánok a poruchy spánku: predĺžený spánok bez pocitu regenerácie, fragmentácia, cirkadiánne dysrytmy.
- Kognitívna dysfunkcia („brain fog”): spomalené spracovanie informácií, problémy s pracovnou pamäťou, pozornosťou a výkonnými funkciami.
- Ortostatická intolerancia: zhoršenie pri státí (závraty, palpitácie, slabosť); súvisiace syndrómy ako POTS (posturálna ortostatická tachykardia) alebo neurálne mediovaná hypotenzia.
- Bolesti: myalgie, artralgie, cefalea; bez objektívnych známok zápalu v kĺboch.
- Ďalšie symptómy: precitlivenosť na senzory (svetlo, hluk), gastrointestinálne ťažkosti, termoregulačná labilita.
Patofyziologické mechanizmy: súčasné hypotézy
ME/CFS je heterogénny syndróm; výskum poukazuje na viacnásobné poruchy:
- Imunologická nerovnováha: zmeny v cytokinových profiloch, znaky pretrvávajúcej nízkoúrovňovej inflammácie a dysregulácia B/T-bunkových odpovedí u podskupín pacientov.
- Neuroendokrinné osi: poruchy osi hypotalamus–hypofýza–nadobličky (HPA), alterovaná kortizolová dynamika, čo môže ovplyvňovať reakciu na stres a energetický metabolizmus.
- Autonómna dysfunkcia: nerovnováha sympatikus/parasympatikus, poruchy vazomotoriky a cerebrálneho prietoku pri ortostatickej záťaži.
- Energetický metabolizmus: nálezy svedčia pre mitochondriálnu dysfunkciu, zmenenú oxidatívnu fosforyláciu a „metabolický switch“ pri záťaži.
- Neurozobrazovacie zmeny: rozdiely v konektivite sietí a regionálnych metabolických ukazovateľoch; nálezy nie sú univerzálne a slúžia skôr výskumným účelom.
- Post-infekčná patogenéza: po niektorých virózach (vrátane post-virových stavov) pretrváva dlhodobý symptómový komplex podobný ME/CFS.
Diagnostické rámce a kritériá
Diagnóza je klinická, založená na prítomnosti charakteristických symptómov a vylúčení iných stavov. Bežne využívané rámce zahŕňajú:
- Kritériá IOM/NAM (SEID, 2015): vyžadujú podstatné zníženie schopnosti vykonávať bežné aktivity ≥ 6 mesiacov, PEM, neosviežujúci spánok a aspoň jeden z dvojice kognitívna porucha alebo ortostatická intolerancia.
- Kanadské konsenzuálne kritériá a Medzinárodné konsenzuálne kritériá: detailnejšia symptómová špecificita, užitočné v špecializovaných ambulanciách.
Objektívne laboratórne „biomarkery“ rutinne použiteľné v praxi zatiaľ nie sú etablované; diagnostika zahŕňa cielené vylučovanie endokrinných, hematologických, infekčných, autoimunitných a psychiatrických príčin únavy.
Diferenciálna diagnostika
- Endokrinné a metabolické poruchy: hypotyreóza, anémia, deficit vitamínu B12, diabetes, insuficiencia nadobličiek.
- Autoimunitné a zápalové ochorenia: systémový lupus, reumatoidná artritída, celiakia.
- Infekcie: chronické hepatitídy, HIV, Lyme borrelióza (s primeraným sérologickým a klinickým kontextom).
- Psychiatrické stavy: ťažká depresia, úzkostné poruchy – môžu koexistovať; diferenciácia vyžaduje odborné posúdenie.
- Poruchy spánku: spánkové apnoe, periodické pohyby končatín – polysomnografia podľa indikácie.
- Neuromuskulárne a kardiopulmonálne ochorenia: insuficiencie a myopatie; základný skríning podľa príznakov.
Funkčné vyšetrenia a objektivizácia symptómov
- Ortostatické testy: aktívny stoj, tilt-table test pre hodnotenie POTS a ortostatickej hypotenzie.
- Neurokognitívne testovanie: meranie rýchlosti spracovania, pozornosti a pracovnej pamäti (napr. symbol-digit modality).
- Dvojdňová kardiopulmonálna záťažová skúška (CPET): v niektorých centrách demonštruje pokles prahu anaeróbnej kapacity a výkonu na druhý deň – korelácia s PEM; nie je rutinná z dôvodu rizika exacerbácie.
Manažment: princípy starostlivosti a multidisciplinárny prístup
Liečba je symptomatická a rehabilitačná, zameraná na zníženie frekvencie exacerbácií a zlepšenie funkcie. Dôraz sa kladie na individualizáciu a prevenciu PEM.
- Pacing a energetický manažment: plánovanie aktivít podľa „energetického obalu“, identifikácia spúšťačov PEM, používanie monitorov (srdcová frekvencia, vnímaná námaha) a pravidiel pre oddych.
- Spánková hygiena: stabilný režim, optimalizácia prostredia; farmakoterapia len individuálne (napr. pri insomnii), s opatrnosťou.
- Ortostatická intolerancia: hydratácia, zvýšený príjem soli (ak nie je kontraindikovaný), kompresné pančuchy; podľa indikácie medikácia (napr. fludrokortizón, midodrín, beta-blokátor) pod dohľadom lekára.
- Bolesti a kognitívne symptómy: nefarmakologické prístupy (tepelná terapia, jemné strečingy bez vyvolania PEM, kognitívne kompenzačné stratégie), analgetiká podľa štandardov; pri precitlivenosti vyhýbanie sa nadmerným stimulom.
- Nutričná podpora: pravidelné malé jedlá, dostatok tekutín; špecifické diéty len pri preukázaných intoleranciách.
- Psychologická a sociálna pomoc: psychoedukácia, zvládanie chronickej choroby, podpora rodiny a pracovné úpravy; psychoterapia môže pomôcť adaptácii, nie však ako kuratívna liečba biologického ochorenia.
Fyzická aktivita a rehabilitácia
Fyzická záťaž má byť subsymptomová a vedená tak, aby nevyvolala PEM. Vhodné sú krátke, prerušované úseky s dostatkom odpočinku, postupné, veľmi pomalé zvyšovanie tolerancie podľa reakcie organizmu. Štandardizované protokoly „stupňovaného cvičenia“ zamerané na dosahovanie pevne daných cieľov bez ohľadu na symptómy môžu u časti pacientov viesť k zhoršeniu; preto je nutné individuálne vedenie a monitorovanie.
Farmakologické prístupy
Neexistuje univerzálne schválená kauzálna terapia. Lieky sa používajú cielené na symptómy a komorbidity:
- Spánok a bolesť: nízke dávky niektorých tricyklických antidepresív alebo iných hypnotík podľa profilu pacienta; analgetiká; pri migréne štandardná profylaxia.
- Autonómna dysregulácia: podľa indikácie (pozri vyššie) a po vylúčení kontraindikácií.
- Komorbidity: liečba úzkosti/depresie, alergických a gastrointestinálnych ťažkostí, porúch spánku podľa klinických usmernení.
Životný štýl, práca a školské prostredie
- Adaptívne plánovanie dňa: striedanie aktivít a odpočinku, znižovanie zbytočnej senzorickej záťaže, využitie pomôcok (organizéry, časovače, noise-cancelling slúchadlá).
- Pracovné úpravy: flexibilný čas, práca z domu, skrátený úväzok, možnosť prestávok; pre deti a študentov individuálne vzdelávacie plány.
- Sociálne a finančné zabezpečenie: posúdenie stupňa funkčného obmedzenia a nárokov na podporu; edukácia okolia o povahe ochorenia.
Kvalita života a psychosociálne aspekty
ME/CFS významne znižuje kvalitu života, s dopadom porovnateľným či vyšším než pri mnohých chronických ochoreniach. Dôležitá je empatia zdravotníkov, uznanie reality symptómov a dostupnosť podpory. Komunitná a peer podpora znižuje izoláciu a uľahčuje zdieľanie praktických stratégií.
Prognóza a priebeh
Priebeh je variabilný: niektorí pacienti dosiahnu postupné zlepšenie funkcie, iní majú kolísavý alebo stabilne ťažký priebeh. Úplná remisia je možná, ale skôr zriedkavá. Kľúčovým cieľom je minimalizovať exacerbácie, optimalizovať zvládanie symptómov a zachovať čo najvyššiu mieru autonómie.
Výskum a perspektívy
Prebiehajú štúdie zamerané na imunometabolizmus, autonómny nervový systém, mikrocirkuláciu, mikrobiom a pokročilé neurozobrazovanie. Skúmajú sa tiež digitálne biomarkery (pasívne senzory, ortostatické metriky), personalizované rehabilitačné protokoly a intervenčné štúdie cielenej farmakoterapie u definovaných podskupín.
Komorbidity a prekrývajúce sa syndrómy
- Fibromyalgia: prekrývanie v oblasti bolesti a porúch spánku.
- Poruchy spektra dysautonómie: POTS, ortostatická hypotenzia.
- Gastrointestinálne dysfunkcie: syndróm dráždivého čreva, dyspepsia.
- Poruchy spánku: insomnia, cirkadiánne posuny; ich liečba môže zlepšiť celkový stav.
Meranie záťaže a monitorovanie ochorenia
- Subjektívne škály: dotazníky únavy, PEM, kvality života, kognície; denníky symptómov.
- Objektívne ukazovatele: ortostatická frekvencia a tlak, kroky a aktivita (aktigrafia), spánkové parametre (nositeľné zariadenia), prípadne periodická CPET vo výskumných protokoloch.
Komunikácia s pacientom a edukácia
Kvalitná komunikácia zahŕňa jasné vysvetlenie diagnózy, princípov pacingu, rizík PEM, realistických cieľov a plán reakcie pri exacerbáciách („flare“). Edukácia rodiny a školy/pracoviska podporuje adherence a znižuje nepochopenie.
Bezpečnostné upozornenia
Vzhľadom na heterogenitu stavu je potrebné vyhýbať sa intervenciám, ktoré predpokladajú lineárnu toleranciu záťaže bez ohľadu na symptómy. Každú zmenu (medikáciu, rehabilitačný program) je vhodné zavádzať postupne a monitorovať efekt aj nežiadúce účinky. Pri náhlom zhoršení stavu alebo výskyte nových alarmujúcich príznakov je potrebné vyhľadať lekársku pomoc a prehodnotiť diferenciálnu diagnostiku.
ME/CFS predstavuje komplexné, multisystémové ochorenie s kľúčovým znakom post-exerčnej malátnosti a širokým spektrom sprievodných príznakov. Diagnostika je klinická a vyžaduje vylúčenie iných príčin; liečba je zatiaľ symptomatická s dôrazom na individualizovaný energetický manažment, zvládanie dysautonómie, optimalizáciu spánku a psychosociálnu podporu. Pokrok vo výskume sľubuje presnejšiu fenotypizáciu a cielenejšie terapie, no už dnes možno prostredníctvom dobrej praxe výrazne zlepšiť kvalitu života pacientov.
