Choroby srdca a prevencia

Význam kardiovaskulárnych ochorení a prevencie infarktu

Choroby srdca a ciev predstavujú najčastejšiu príčinu úmrtí v priemyselných krajinách. Infarkt myokardu (akútny koronárny syndróm spôsobený náhlym uzáverom koronárnej tepny) je akútna manifestácia dlhodobého procesu aterosklerózy a destabilizácie plaku. Účinná prevencia preto spája životný štýl, kontrolu rizikových faktorov, farmakoterapiu a organizované postupy pohotovostnej starostlivosti. Pre klinickú prax je rozhodujúca integrácia anatómie, patofyziológie a behaviorálnych intervencií do uceleného manažmentu rizika.

Prehľad hlavných chorôb srdca

• Koronárna choroba srdca (KCHS): ateroskleróza koronárnych artérií vedúca k ischémii; prejavy od stabilnej angíny po akútny infarkt.
• Srdcové zlyhávanie: porucha systolickej a/alebo diastolickej funkcie, typicky po infarkte, hypertenzii či kardiomyopatiách.
• Poruchy rytmu (arytmie): fibrilácia predsiení, komorové arytmie; riziko tromboembólie a náhlej smrti.
• Chlopňové chyby: stenózy a insuficiencie (aortálna stenóza, mitrálna regurgitácia) s dopadom na preload/afterload a remodeláciu.
• Kardiomyopatie: dilatačná, hypertrofická, restriktívna; genetické a získané príčiny.
• Perikardiálne ochorenia a vrodené chyby: perikarditída, výpotok; defekty sept či anomálie koronár.

Ateroskleróza a infarkt: od plaku k trombu

1. Vznik plaku: endotelová dysfunkcia → infiltrácia LDL → oxidácia → zápal a tvorba aterómu.
2. Destabilizácia: tenká fibrózna čiapka, vysoká lipidová nálož a zápal zvyšujú riziko ruptúry.
3. Trombóza a uzáver: po ruptúre/erozii plaku vzniká okluzívny trombus → akútna ischémia myokardu.
4. Následky: nekróza, elektrická nestabilita, systolická dysfunkcia; rozsah závisí od času do reperfúzie.

Rizikové faktory: modifikovateľné a nemodifikovateľné

Diagnostika ischemickej choroby a akútneho infarktu

• Symptómy: tlaková bolesť na hrudi >20 min, vyžarovanie do ľavej ruky/čeľuste, dyspnoe, vegetatívne príznaky; u žien, diabetikov a seniorov častejšie atypie (únava, nevoľnosť).
• EKG: elevácie ST (STEMI) alebo NST zmeny; rytmus a vedenie.
• Biomarkery: vysoko-senzitívny troponín (dynamika v čase); CK-MB v špecifických situáciách.
• Zobrazovanie: echokardiografia (poruchy kinetiky), CT koronár (neinvazívna anatomia), invazívna koronarografia (diagnóza + terapia).
• Funkčné testy pri stabilnej angíne: záťažové EKG/echo, perfúzne vyšetrenia.

Akútna liečba infarktu: čas je myokard

1. Aktivácia záchranného systému: pri podozrení na infarkt okamžite volať tiesňovú linku; nešoférovať sa.
2. Reperfúzia: primárna PCI (angioplastika + stent) je metóda voľby; fibrinolýza, ak PCI nie je včas dostupná a nie sú kontraindikácie.
3. Farmakoterapia pri AKS: antiagreganciá (ASA + P2Y₁₂ inhibítor), antikoagulácia podľa protokolu, nitrát pri bolesti, beta-blokátor a ACEi/ARNI podľa hemodynamiky, statín vo vysokej intenzite.
4. Monitorovanie komplikácií: arytmie, kardiogénny šok, mechanické komplikácie, akútne zlyhanie srdca.

Chronická liečba KCHS a srdcového zlyhávania

• Antiagregačná liečba: dlhodobá ASA; po stentovaní duálna terapia po stanovený čas (individuálne).
• Lipidová kontrola: statín ± ezetimib; pri veľmi vysokom riziku/rezistencii PCSK9 inhibítor. Praktické orientačné ciele: LDL-C často do rozmedzia <1,4 mmol/l (≈<55 mg/dl) u veľmi vysokého rizika a <1,8 mmol/l (≈<70 mg/dl) u vysokého rizika, podľa individuálnej stratifikácie.
• Krvný tlak: typicky cielime <130/80 mmHg, ak je tolerované; voľba závisí od komorbidít (ACEi/ARB, blokátory Ca, tiazidy).
• Antidiabetická stratégia: preferovať SGLT2 inhibítory alebo GLP-1 RA u kardiovaskulárneho rizika, okrem glykemickej kontroly majú KV benefit.
• Srdcové zlyhávanie (HFrEF): štyri piliere (ACEi/ARNI, betablokátor, MRA, SGLT2i), diuretiká na preťaženie; zvažovať CRT/ICD podľa indikácie.
• Životný štýl: systematická pohybová rehabilitácia, nefajčenie, nutričný plán, redukcia hmotnosti.

Primárna prevencia: zníženie rizika pred prvou príhodou

1. Fajčenie: úplné ukončenie; kombinácia behaviorálnej podpory a farmakoterapie (nikotínová substitúcia, vareniklín, bupropión).
2. Výživa: strava bohatá na zeleninu, ovocie, strukoviny, orechy, celozrnné produkty, olivový olej; ryby 1–2× týždenne; limitovať spracované mäso, trans- a priemyselné saturované tuky, cukry a soľ.
3. Fyzická aktivita: aspoň 150–300 min/týždeň aeróbnej strednej intenzity alebo 75–150 min vyššej intenzity + 2× týždenne silový tréning; sedavý čas prerušovať.
4. Hmotnosť a obvod pása: cieľ BMI približne 20–25 kg/m² (podľa telesnej kompozície); dôležitý je obvod pása (<94 cm muži, <80 cm ženy – orientačne).
5. Spánok a stres: 7–9 hodín spánku, screenovať poruchy dýchania v spánku; techniky zvládania stresu.
6. Kontroly: pravidelné meranie TK, lipidov, glykémie, obličkových funkcií; očkovania (napr. proti chrípke) znižujú kardiovaskulárny stres.

Sekundárna prevencia: po infarkte alebo revaskularizácii

• Kardio-rehabilitácia: riadený program (fáza I–III) s tréningom, edukáciou a psychologickou podporou.
• Duálna antiagregácia: trvanie individualizované podľa rizika krvácania a trombózy.
• Intenzívna lipidová stratégia a TK kontrola: pravidelné titrovanie liečby k dosiahnutiu cieľov.
• Manažment diabetu: preferencia liekov s KV benefitom; cieľ HbA1c individualizovať.
• Životný štýl bez kompromisov: nefajčenie, pohyb, strava; práca s návratom do zamestnania a dlhodobou adherenciou.

Špeciálne populácie a nuansy

• Ženy: častejšie atypické príznaky; mikro-vaskulárna angína a spontánna disekcia koronár; pozor na graviditu a popôrodné obdobie.
• Seniori: krehkosť, polymorbidita a polifarmácia – opatrná titrácia a realistické ciele.
• Diabetes/metabolický syndróm: vyššia prevalencia tichých ischémií; agresívna kontrola rizikových faktorov.
• Choroby obličiek: zmenená farmakokinetika a vysoké KV riziko; úprava dávok a výber statínov/antitrombotík.

Varovné príznaky a núdzový postup pre laikov

• Okamžite volajte tiesňovú linku pri silnej tlakovej bolesti na hrudi, náhlej dušnosti, studenom pote, slabosti alebo náhlej poruche vedomia.
• Nepodceňujte príznaky u žien, diabetikov a starších – nevoľnosť, nevysvetliteľná únava či tlak v chrbte môžu byť ekvivalentom ischémie.
• Neriadiť vozidlo a nečakať na „ustúpenie“; čas do reperfúzie rozhoduje o prognóze.

Tabuľka praktických orientačných cieľov a parametrov

*Ide o všeobecné orientačné rámce; konkrétne ciele stanovuje ošetrujúci lekár podľa individuálneho rizika a komorbidít.

Mýty a realita

• „Normálny cholesterol v minulosti = žiadne riziko“: riziko je kumulatívne a závisí od viacnásobných faktorov.
• „Bolesti trávenia u žien nie sú srdce“: môžu byť; ženské prezentácie bývajú atypické.
• „Po stente netreba lieky“: naopak, adherencia k liečbe je kľúčová pre dlhodobý úspech.

Organizácia starostlivosti a kvalita

Regionálne siete pre STEMI (priame smerovanie do PCI centra), dostupnosť pohotovostného EKG a tréning laikov v KPR znižujú mortalitu. V ambulanciách pomáha systematický risk management: registry rizikových pacientov, pripomienky kontrol, štandardizované protokoly pre TK, lipidy a diabetes, ako aj spolupráca s nutričnými terapeutmi a fyzioterapeutmi.

Praktický plán pre pacienta s vysokým rizikom

1. Stanoviť východiskové hodnoty (TK, lipidy, HbA1c, renálne funkcie, obvod pása) a vypočítať odhad rizika.
2. Spoločne dohodnúť 2–3 konkrétne ciele na 3 mesiace (napr. nefajčiť, +150 min pohybu/týždeň, LDL pod dohodnutú hranicu).
3. Nasadiť/eskalovať liečbu podľa tolerancie; poučiť o nežiaducich účinkoch a interakciách.
4. Naplánovať kontrolu a laboratóriá (typicky po 6–12 týždňoch pri zmene terapie).
5. Odporučiť kardio-rehabilitáciu alebo štruktúrovaný program pohybu.

Prevencia ako kontinuum

Choroby srdca nevznikajú náhle – sú výsledkom dlhodobých interakcií genetickej predispozície, životného štýlu a prostredia. Prevencia infarktu je kontinuum opatrení od zdravého životného štýlu cez kontrolu rizikových faktorov až po včasnú akútnu liečbu. Najväčší prínos prináša kombinácia: nefajčiť, hýbať sa, jesť racionálne, dobre kontrolovať tlak, lipidy a cukor a dôsledne užívať predpísanú terapiu. Takto možno výrazne znížiť riziko prvej aj opakovanej príhody a zlepšiť dĺžku i kvalitu života.