Sim-to-real autonómia

Sim-to-real autonómia

Prečo „sim-to-real” rozhoduje o autonómii dronov

Tréning a testovanie autonómnych algoritmov priamo v teréne je drahé, rizikové a málo škálovateľné. Simulácia (sim) ponúka bezpečné pieskovisko s kontrolovanými podmienkami a masívnym paralelizmom. Rozpor medzi simuláciou a realitou (sim-to-real gap) však často vedie k degradácii výkonu po nasadení v skutočnom svete (reality gap). Tento článok systematizuje prístupy k premosteniu medzery pomocou doménovej randomizácie, transfer learningu, adaptívnej identifikácie, ako aj integračných postupov pre autonómiu dronov – od vnímania cez lokalizáciu po plánovanie a riadenie, vrátane rojových scenárov.

Architektonický kontext: vrstvy autonómie a kde vzniká „gap”

  • Vnímanie (perception): detekcia/prieskum scény (RGB, hlbka, LiDAR, event-kamery), semantika, sledovanie objektov. Gap plynie z nepresnej fotometriky, textúr, šumu a rušenia svetla.
  • Odhad stavu (state estimation): VIO/SLAM, fúzia IMU/GNSS/vision. Gap tvoria rozdielne spektrá vibrácií, nelinearity senzorov a oneskorenia.
  • Plánovanie a vyhýbanie: reaktívne kolízne vyhýbanie, globálne plánovače, MPC. Gap vzniká v dynamike prostredia (vietor, pohyblivé prekážky) a v obmedzeniach aktuátorov.
  • Riadenie: nízkoúrovňové slučky (attitude/rate/thrust) a vysoká vrstva (trajektórie). Gap spôsobujú nelineárne efekty (downwash, ground effect), saturácie a oneskorenia ESC/motorov.

Doménová randomizácia: princíp, ciele a dizajn rozdelení

Doménová randomizácia (Domain Randomization, DR) zámerne variuje parametre simulácie počas tréningu tak, aby modely videli široké spektrum možných svetov. Cieľom je, aby sieť/algoritmus naučil invariancie a robustné reprezentácie.

  • Fotometria: náhodné zdroje svetla, spektrum, intenzita, tieňovanie, odlesky, haze, meteorológia; textúry a materiály s variabilnými BRDF.
  • Senzory: šum IMU (bias drift, random walk), rolling shutter, kvantizácia, latencia; LiDAR s dropoutmi a viacnásobnými odrazmi; kamery s aberáciami a znečistením šošovky.
  • Dynamika „plant”: hmotnosť, momenty zotrvačnosti, thrust mapy, oneskorenie motorov, aerodynamické koeficienty, vietor (nárazy, turbulence, shear), ground effect.
  • Prostredie a geometriá: rozmiestnenie prekážok, pohyb aktérov, topológia koridorov, GPS tieňovanie, RF rušenie.
  • Komunikačné podmienky: jitter, packet loss, oneskorenie v roji (C2 a V2V), obmedzenia šírky pásma.

Pravidlo návrhu rozdelení: randomizujte široko, ale fyzikálne realisticky. Používajte truncated alebo mixture rozdelenia (napr. lognormál pre šum, beta pre osvetlenie) s priorom z meraní. Pre kritické parametre uplatnite curriculum – zvyšujte rozptyl postupne.

Transfer learning: od simulácie k realite krok za krokom

Transfer learning prenáša znalosti naučené v zdrojovej doméne (sim) do cieľovej (real). Kľúčové stratégie:

  • Feature transfer: použitie encodera načvičeného v simulácii a fine-tune na reálnych anotovaných dátach (menej ich treba).
  • Domain adaptation: adversarial zarovnávanie distribúcií (sim vs. real) v latentnom priestore; coral/mmd regularizácie.
  • Self-supervised pretraining: kontrastné úlohy (temporal a multi-view) zo simulácie, doladenie na malom reálnom sete.
  • Policy distillation: prenesenie politiky RL z fotorealistickej/DR simulácie do menšej siete bežiacej na edge (MCU/SoC) s kvantizáciou.

Fotorealizmus vs. randomizácia: komplementárny pohľad

Fotorealistická simulácia znižuje rozdiel vo vnímaní, no býva nákladná a menej rozmanitá. DR naopak zväčšuje pokrytie distribúcií, ale môže viesť k „nadmieru robustným” reprezentáciám, ktoré strácajú jemné detaily. V praxi:

  1. Trénujte perception na fotorealistických scénach s ľahkou DR fotometrie.
  2. Trénujte riadenie/RL s výraznou DR dynamiky a senzoriky.
  3. Použite two-stage prístup: najprv DR, potom narrow-domain fine-tune na reálnych logoch.

Identifikácia parametrov a „plant-model mismatch”

Presný model dynamiky znižuje potrebu extrémnej DR. Odporúčaný cyklus:

  1. Bezpečné letové experimenty s excitačnými manévrami (chirp, step, PRBS).
  2. Odhad thrust/torque máp, časových konštánt ESC/motorov, aerodynamických koeficientov.
  3. Kalibrácia modelu a Bayesovské intervaly neistoty, ktoré sa premenia na rozsahy DR.

Sim-to-real pre učenie s posilňovaním (RL)

  • Privileged learning: počas tréningu v simulácii má agent prístup k „dokonalému” stavu; pri nasadení používa len odhad cez senzory. Teacher-student schéma redukuje realitnú medzeru.
  • Domain randomization v prostredí: dynamika, oneskorenia, poruchy aktútorov; curriculum podľa miery úspechu agenta.
  • Risk-sensitive RL: minimalizácia CVaR alebo penalizácia „tail” udalostí pre bezpečnosť; významné najmä pri blízkosti prekážok.
  • Safe exploration: barrier functions, shielding nad RL politikou (napr. CBF/ECBF), ktoré garantujú neprekročenie obmedzení.

Imitačné učenie a DAgger v praxi dronov

Imitačné učenie využíva expertné trajektórie z človeka alebo MPC. Keďže distribučný posun vedie k kumulácii chýb, odporúča sa DAgger (agregácia dát s korekciami experta) aj v simulácii s DR a následné doladenie na reálnych korekciách (on-policy fine-tune s nízkym rizikom).

Vizualizácia a augmentácie: od obrazov k robustným reprezentáciám

  • Spektrálne a fotometrické augmentácie: náhodné expozície, spektrálne posuny, šum, defocus, motion blur, lens dirt.
  • Geometrické augmentácie: náhodné kropovanie, rotácia, perspektívny „tilt”, simulácia rolling-shutter.
  • Sim2Real style transfer: Cycle-consistent premapovanie textúr zo sim do real a naopak, bez straty geometrie – vhodné pre vnímanie.

Časovanie a latencie: end-to-end limit autonómie

Aj pri dokonalom vnímaní sa výkon zhorší, ak je latencia a jitter v slučke podcenený. Pri sim-to-real je nutné:

  • Modelovať senzor→odhad→riadenie→aktuátor reťazec s realistickými oneskoreniami a periodicitou.
  • Trénovať politiky tolerantné k jitteru (randomizácia periódy, delay-aware MPC/RL).
  • V HIL overovať deadline miss rate a robustnosť na CPU load.

Metriky a orákulá: ako merať pripravenosť na realitu

  • Robustnostné krivky: výkon vs. variácia parametra (vietor, oneskorenie, šum); cieľom je plochý profil.
  • Distributional coverage: percento cieľovej prevádzky pokryté trénovacími rozdeleniami (odhady z logov reálnych misií).
  • Safety KPI: počet „near miss”, minimálne clearance k prekážkam, zásahy safety-shieldu, porušenia obmedzení.
  • Generalizačné testy: nevidené scény/počasia; holdout miesta, ktoré simulátor neobsahoval.

Pipeline: od simulácie k terénu

  1. Data mining z reálnych logov (vietor, vibrácie, latencie) → štatistiky pre návrh DR rozdelení.
  2. SIL tréning s DR a fotorealistickou scénou pre perception; RL/IL pre navigáciu a vyhýbanie.
  3. HIL validačný filter: časovanie, jitter, rozhrania; fault injection (dropouty senzorov, packet loss).
  4. Pilotné lety s envelope protection (geofencing, virtuálne steny, soft limit thrust).
  5. Iterácia: spätná identifikácia a aktualizácia rozdelení DR; fine-tune percepcie a politiky.

Sim-to-real pre roje: škálovanie neistoty a komunikácie

  • Komunikácia: randomizujte latencie, stratovosť a obmedzenia priepustnosti; trénujte decentralizované politiky s obmedzenou informáciou.
  • Koordinácia: používajte graph neural networks alebo explicitné formácie s consensus algoritmami robustnými voči výpadkom uzlov.
  • Bezpečnosť: Reciprocal collision avoidance s verifikovanými barriérami; lokálne failsafe pri strate komunikácie.

Modely neurčitosti a verifikované „shields”

Pridajte odhady neistoty do vnímania a riadenia (napr. Monte Carlo dropout, ensemble) a rozhodovanie viažte na risk-aware MPC. Nad politikou nasadzujte formálne verifikované shiely (CBF/Reachability), ktoré garantujú bezpečnostné invarianty.

Kontinuálne učenie a on-device adaptácia

  • Test-time adaptation: jemné doladenie BN štatistík alebo nízkodimenzionálnych hláv podľa prichádzajúcich reálnych dát.
  • Meta-learning: inicializácie, ktoré sa rýchlo prispôsobia novej lokalite/počasiu pár krokmi gradientu.
  • Edge constraints: kvantizácia, prerezávanie sietí, distilácia a plánovanie prúdov dát vzhľadom na energetický rozpočet.

Integrácia s klasickými metódami: hybridné riadenie

Čisté RL politiky nahrádzajte hybridom: sieť predpovedá referencie/parametre pre MPC alebo adaptívny regulátor. Hybrid lepšie rešpektuje obmedzenia a uľahčuje certifikáciu. Percepčné siete poskytujú mapy rizika a costmaps pre klasických plánovačov.

Údaje a anotácie: ako získať „málo, ale dobré” reálne dáta

  • Active learning: iteratívne navrhujte misie, ktoré maximalizujú informáciu (miesta s vysokou neistotou modelu).
  • Weak supervision: pravidlá/heuristiky a senzorové triády (napr. stereo+IMU) na generovanie pseudo-štítkov.
  • Human-in-the-loop: rýchle anotácie na keyframoch; korekcie v DAgger slučke.

Bezpečnostné a regulačné aspekty

Preukázanie bezpečnosti vyžaduje traceability od požiadaviek po testy a metriky. Sim-to-real postupy musia byť auditovateľné: protokoly DR rozdelení, verzie simulátorov, semien RNG, logy z HIL a z reálnych letov, plus „go/no-go” kritériá pre rozšírenie prevádzky (VLOS → BVLOS, denné → nočné).

Prípadové vzory nasadenia

  1. Indoors inspekcia: silná DR osvetlenia a textúr; hybridné riadenie (MPC+policy); HIL testy s RF multipath a občasnou stratou vizuálnych prvkov.
  2. Lesný prieskum: DR vetra, pohyblivej vegetácie a slnečných škvrn; robustné VIO s event-kamerou; risk-sensitive plánovanie clearance.
  3. Rojové mapovanie: decentralizované politiky s DR komunikácie; GNN pre formácie; shiely pre minimálne rozostupy.

„Best practices” pre tím

  • Udržujte binárnu ekvivalenciu algoritmov medzi SIL/HIL/real (rovnaké knižnice a flagy).
  • Logujte všetko: časové pečiatky, jednotky, rámce, semená RNG, verzie simulátorov, parametre DR.
  • Curriculum: od úzkych rozdelení k širokému spektru; „overfit to safety” – bezpečnosť priorita pri expanzii obálky.
  • Test like you fly: scénáre, ktoré verne kopírujú prevádzku (rýchlosti, manévre, latencie, rušenie).

Budúce smery

  • Sim-to-real s fyzikou učenou dátami (differentiable physics) a adaptívnou identifikáciou počas letu.
  • Generatívne modely pre syntézu realistických senzorických scén s kontrolou variability.
  • Formálne metriky distribučnej blízkosti medzi sim a real na úrovni reprezentácií.
  • Ko-učenie rojov s garanciami stability pri meniacom sa grafe konektivity.

Úspešné sim-to-real nasadenie autonómie dronov vzniká ako kombinácia: (1) dôslednej identifikácie a modelovania „plant”, (2) premyslenej doménovej randomizácie založenej na reálnych dátach, (3) transfer learningu a adaptácie na okrajovom zariadení, (4) bezpečnostných štítov a formálnych obmedzení a (5) disciplinovaného HIL/SIL procesu. Takýto prístup mení simuláciu z nástroja na tréning na nástroj záruky, že autonómia obstojí aj mimo laboratória.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *