Koža ako multifunkčný orgán
Koža je najväčší orgán ľudského tela (priemerne 1,5–2,0 m2), ktorý zabezpečuje bariérovú, termoregulačnú, senzorickú, imunitnú, metabolickú a komunikačnú funkciu. Jej architektúra je trojvrstvová: epidermis (povrchová viacvrstvová dlaždicová rohovatejúca epiteliálna vrstva), dermis (väzivový stromatický „nosník“ s cievami, nervami a adnexami) a subcutis či hypodermis (tukové a väzivové podkožie). Integrita týchto vrstiev a ich rozhraní podmieňuje nízku transepidermálnu stratu vody (TEWL), odolnosť voči mechanickým silám a špecifickú odpoveď na environmentálne podnety (UV, mikroorganizmy, chemikálie).
Epidermis: keratinocytový epitel a jeho vrstvy
Epidermis je avaskulárna a výživu získava difúziou z kapilár plexu v papilárnej derme. Tvoria ju predovšetkým keratinocyty, ktoré sa diferencujú v priebehu ~28 dní (v závislosti od lokality a stavu) od bazálnej vrstvy po stratum corneum.
- Stratum basale (germinativum): jednovrstvový rad kubických až cylindrických buniek na bazálnej membráne. Obsahuje proliferujúce keratinocyty (K5/K14 keratíny), melanocyty (pôvod neurálnej lišty) a Merkelove bunky (mechanoreceptory viazané na Aβ vlákna). Hemidezmozómy a integríny sprostredkujú adhéziu k lamíne a kolagénu IV.
- Stratum spinosum: viacradová vrstva s výraznými desmozómami (tŕňovitý vzhľad). Tu sa nachádzajú Langerhansove bunky (epidermálne dendritické bunky; antigén-prezentujúca funkcia). Keratinocyty začínajú syntetizovať keratíny K1/K10.
- Stratum granulosum: keratinocyty akumulujú keratohyalínové granuly (profilagrín → filagrín), lamelárne telieska (Odlandove telieska) s ceramidmi a inými lipidmi, ktoré sa exocytujú do intercelulárneho priestoru a tvoria lipidovú maltu.
- Stratum lucidum: tenká, takmer bezjadrová vrstva prítomná najmä v hrubej koži dlaní a chodidiel.
- Stratum corneum: terminálne diferencované korneocyty (bez jadier) zapustené v lipidovej matrice (ceramidy, cholesterol, mastné kyseliny). „Tehla a malta“ model (corneocyte–lipid) zabezpečuje bariéru proti TEWL a xenobiotikám.
Epidermálna bariéra: lipidy, proteíny a pH
Funkčná bariéra závisí od organizácie lamelárnych lipidov (ceramidy – rôzne podtriedy, cholesterol, voľné MK), od filagrínu (prekurzor NMF – natural moisturizing factor), a od mikroriadenia pH (acid mantle ~4,5–5,5), ktoré ovplyvňuje aktivitu proteáz a kolonizáciu mikrobioty. Poruchy filagrínu (mutácie) vedú k zvýšenému TEWL a predispozícii k atopickej dermatitíde.
Melanocyt–keratinocytová jednotka a pigmentácia
Melanocyty distribuujú melanozómy s eumelanínom/fenomelanínom do okolitých keratinocytov (pomer cca 1:30–40). Pigmentový „čiapnik“ nad jadrom chráni DNA pred UV-indukovaným poškodením. Regulácia prebieha cez MC1R, α-MSH, UV-signál, hormóny a zápalové mediátory. Nerovnováha vedie k hyper/hypopigmentáciám.
Imunologická ekológia epidermis
Epidermis obsahuje Langerhansove bunky (CD1a+, langerín+), rezidentné T-bunky (vrátane TRM), keratinocyty produkujúce cytokíny/chemokíny a antimikrobiálne peptidy (β-defenzíny, katelicidín LL-37). Tento systém vytvára prvú líniu vrodenej imunity a moduluje adaptívnu odpoveď.
Dermis: väzivová „mechanika“ kože
Dermis je bohatá na extracelulárnu matrix a poskytuje koži pevnosť, pružnosť a výživu epidermis. Delí sa na papilárnu (plytká; voľné kolagénové vlákna, kapilárny plexus, Meissnerove telieska) a retikulárnu (hlbšia; hrubé kolagénové zväzky, elastická sieť, adnexá) vrstvu.
- Kolagény: najmä typ I (pevnosť) a typ III (jemné siete); v bazálnej membráne typ IV a VII (kotviace fibrily).
- Elastín a fibrilín: zabezpečujú elasticitu; degradácia pri fotostarnutí vedie k solar elastosis.
- Glykozaminoglykány a proteoglykány (hyaluronan, dermatánsulfát): hydratácia, viskoelasticita, signalizácia.
- Bunky: fibroblasty (syntéza ECM), endotel, hladké svalové bunky ciev, mastocyty, makrofágy, dendritické bunky, sporadické T-lymfocyty.
Dermálna cievna a nervová architektúra
Dermis obsahuje dva cievne plexy (subpapilárny a hlbší dermálny) s arteriovenóznymi anastomózami, ktoré sa podieľajú na termoregulácii (vazodilatácia/konštrikcia, potenie). Senzorická inervácia zahŕňa Meissnerove telieska (dotyk), Pacinianove telieska (vibrácia), Ruffiniho telieska (ťah) a voľné nervové zakončenia (bolesť, teplo/chlad).
Dermálno-epidermálne rozhranie: bazálna membrána a adhézia
Rozhranie tvorí lamina lucida a lamina densa (kolagén IV, laminíny), kotviace fibrily (kolagén VII) a hemidezmozómy. Stabilita tohto systému je kľúčová pre odolnosť voči mechanickému treniu; autoimunitné poruchy proti komponentom (napr. BP180/BP230) vedú k subepidermálnym bulám (bulózny pemfigoid).
Kožné adnexá: vlasový folikul, mazové a potné žľazy
- Vlasový folikul: komplex s bulbusom, dermálnou papilou, matrixovými bunkami, inner/outer root sheath a arrector pili svalom. Stem-cell nika v bulge zóne prispieva k regenerácii folikulu i epidermis.
- Mazová žľaza: holokrinná sekrécia seba (lipidová zložka povrchového filmu); hormonálna regulácia (androgény) a úloha v akné.
- Ekrinné potné žľazy: termoregulačné potenie (NaCl, voda; reabsorpcia v dukte); cholinergické sympatické riadenie.
- Apokrinné žľazy: axila, anogenitálna oblasť; apokrinná sekrécia, mikrobiálnou premenou vzniká charakteristický zápach; psychosociálne signály.
Hypodermis (subcutis): tukový orgán a mechanická výstelka
Subcutis tvoria adipocyty usporiadané do lalôčikov oddelených väzivovými septami s cievami a nervami. Funkcie: mechanický tlmič, tepelná izolácia, energetická rezerva, endokrinné pôsobenie (adipokíny). Regionálne variuje (brušná vs. gluteofemorálna distribúcia), patologická remodelácia súvisí s lipodystrofiami a celulitídou.
Hrubá vs. tenká koža a regionálne odlišnosti
Hrubá koža (dlane, chodidlá): hrubé stratum corneum, prítomné stratum lucidum, chýbajú mazové žľazy a chĺpky, bohaté ekrinné žľazy. Tenká koža: variabilná hrúbka, prítomné vlasy/mazové žľazy. Koža tváre má vyššiu hustotu mazových žliaz a špecifickú mikrobiotu; skalp je folikulárne najbohatšia lokalita.
Kožná mikrobiota a kyslý plášť
Povrch osídľujú baktérie (Staphylococcus, Cutibacterium, Corynebacterium), huby (Malassezia) a vírusy. Acid mantle, lipidy a AMPs modulujú zloženie mikrobioty. Eubióza podporuje bariéru a imunotoleranciu; dysbióza prispieva k dermatózam (atopická dermatitída, akné, seboroická dermatitída).
Mechanika a bioreológia kože
Pružnosť a pevnosť sú dané kolagénovo-elastickým rámcom dermy a hydratáciou ECM. Koža vykazuje viskoelastické správanie, anizotropiu (Langerove línie) a creep pri dlhodobom zaťažení – dôležité pri chirurgii (rezné línie) a v rekonštrukciách.
Wound-healing: hemostáza, zápal, proliferácia, remodelácia
Hojiaci proces prebieha vo fázach: hemostáza (trombocytové zrazenie, fibrín), zápal (neutrofily, makrofágy; vyčistenie rany), proliferácia (fibroblasty, angiogenéza, migrácia keratinocytov – re-epitelizácia), remodelácia (kolagén I nahrádza III, reorganizácia mechaniky). Dysregulácia vedie k hypertrofickým jazvám, keloidom alebo chronickým ranám.
Starnutie a fotostarnutie kože
Intrinsické starnutie: znížená proliferácia keratinocytov, stenčenie dermy, menej kolagénu I/III, znížená vaskularizácia a potná/mazová aktivita. Fotostarnutie (UV-indukované): elastóza, nerovnomerná pigmentácia, teleangiektázie, vrásky; molekulárne cez ROS, MMP-mediovanú degradáciu ECM a mutácie v DNA (riziko karcinogenézy).
Koža ako endokrinný a metabolický orgán
Koža syntetizuje vitamín D (UVB konverzia 7-dehydrocholesterolu), exprimuje receptory pre hormóny (glukokortikoidy, pohlavné hormóny, tyreoidálne), produkuje katecholamíny, melatonín, retinoidy a lokálne mediátory ovplyvňujúce rast a diferenciáciu buniek.
Transdermálna absorpcia a lieková penetrácia
Hlavnou bariérou je stratum corneum. Penetráciu ovplyvňuje lipofilita, veľkosť molekuly (<500 Da), vehikulum a stav bariéry (hydratácia, poškodenie). Značné využitie majú náplasti (nikotín, fentanyl), lokálne kortikosteroidy, retinoidy. Pri detskej/subtilnej koži a poškodení bariéry hrozí systémová toxicita.
Vybrané klinické koreláty podľa vrstiev
- Epidermis: psoriáza (hyperproliferácia, parakeratóza), vitiligo (strata melanocytov), pemfigus vulgaris (autoprotilátky proti desmogleínu 3 → intraepidermálne pľuzgiere).
- Dermis: sklerodermia (fibrotizácia), dermatomyozitída (vaskulopatia), urtikária (mastocytárna degranulácia), bulózny pemfigoid (autoprotilátky proti hemidezmozómom → subepidermálne pľuzgiere).
- Hypodermis: panniculitída (zápal podkožného tuku), lipómy, lipodystrofie.
Dermatoglifika a individuálne variácie
Povrchové reliéfy (papilárne línie) dlaní a chodidiel sú geneticky determinované a stabilné; nesú význam pre forenznú identifikáciu a v niektorých syndrómoch (Downov syndróm) vykazujú charakteristické vzory.
Diagnostické nástroje pre hodnotenie kože
- Dermatoskopia: neinvazívna vizualizácia štruktúr epidermis/dermis (diagnostika melanocytárnych lézií).
- Konfokálna laserová mikroskopia a OCT: in vivo mikroštruktúrne zobrazenie.
- Biopsia kože s histológiou a imunofluorescenciou: zlatý štandard pri zápalových a bulóznych dermatózach.
- Meranie TEWL, korneometria, elastografia: funkčné a biomechanické parametre bariéry a pružnosti.
Hygiena, kozmetológia a podpora bariéry
Šetrné čistenie (mierne tenzidy, fyziologické pH), emolienciá (lipidy + humektanty ako glycerol, urea), ceramidové formulácie a fotoprotekcia (širokospektrálne filtre, SPF) udržiavajú integritu bariéry a spomaľujú fotoaging. Retinoidy stimulujú kolagén, niacinamid zlepšuje funkciu bariéry, antioxidanty tlmia ROS.
Integrita troch vrstiev ako predpoklad funkčnej kože
Koža funguje ako prepojená trojvrstvová architektúra: epidermis tvorí sofistikovanú chemicko-fyzikálnu bariéru, dermis zabezpečuje mechanickú a vaskulárnu podporu so senzorickou sieťou a hypodermis plní úlohu energetického, mechanického a endokrinného zázemia. Porozumenie mikroštruktúre a rozhraniam medzi vrstvami je kľúčom k racionálnej diagnostike, prevencii a terapii dermatologických stavov, k optimalizácii transdermálnej liečby a k ochrane kože pred environmentálnymi stresormi.
