Prečo robiť stres test rozpočtu pred úverom
Úver je dlhodobý záväzok a jeho splátka sa po čase môže správať inak, než očakávate pri podpise. Zmeny úrokových sadzieb, výpadok príjmu, choroba, inflácia či príchod dieťaťa dokážu narušiť aj inak disciplinovaný rozpočet. Stres test domácnosti je metodický postup, ktorým si pred čerpaním úveru overíte, či vaša finančná prevádzka odolá nepriaznivým scenárom a v akom rozsahu.
Kľúčové ukazovatele odolnosti rozpočtu
- DTI (Debt-to-Income): pomer celkového dlhu k čistému ročnému príjmu. Konzervatívne cieliť < 6× ročný príjem, ideálne menej pri variabilnej sadzbe.
- DSTI (Debt Service-to-Income): podiel všetkých mesačných splátok dlhu na čistom príjme. Bezpečná zóna do 30–35 %, s rezervou na energie a infláciu.
- DSR (Debt Service Ratio „po strese“): DSTI po navýšení sadzby a výdavkov v stress scenári. Cieľom je udržať < 45 % aj po šoku.
- Emergency fund: likvidná rezerva 3–9 mesiacov životných nákladov (bez „luxusu“), držaná na dostupných účtoch.
- Rate shock tolerance: koľko bázických bodov (bps) môže sadzba narásť, aby DSR ostal v akceptačnom pásme.
Inventarizácia príjmov a výdavkov (baseline)
- Príjmy: mzdy (fix vs. variabilná zložka), príjmy z podnikania, rodičovské príspevky, príjmy z prenájmu (očistené o náklady), 13./14. platy.
- Fixné výdavky: bývanie (nájom/energie), poistky, doprava, škôlka/škola, strava, internet, predplatné, splátky existujúcich úverov.
- Variabilné výdavky: oblečenie, voľný čas, cestovanie, jedlo „vonku“, darčeky; rozumne znižovateľné v kríze.
- Diskrečné položky: výdavky, ktoré v prípade núdze viete pozastaviť (hobby, členstvá, nadštandardné služby).
Konštrukcia stresových scenárov
Scenár je kombinácia úrokového šoku, príjmového šoku a inflačno-energetického šoku. Odporúčaný rámec:
- Mierny stres: +200 bps na sadzbe, −10 % príjmu, +10 % fixných výdavkov.
- Stredný stres: +300 bps, −20 % príjmu (dočasne), +20 % fixných výdavkov.
- Ťažký stres: +500 bps, −30 % príjmu (6–12 mes.), +30 % fixných výdavkov.
Výpočet splátky a vplyvu sadzby
Pri anuitnom úvere so zostatkom L, mesačnou sadzbou i a zostávajúcimi splátkami n je splátka A = L · i / (1 − (1 + i)−n). V stres teste uvažujte novú i po navýšení sadzby o zvolený počet bps. Pri fixácii zohľadnite koniec fixu a predpoklad sadzby po refixe.
Tabuľka: Rýchly „traffic-light“ test
| Ukazovateľ | Zelená (OK) | Oranžová (pozor) | Červená (riziko) |
|---|---|---|---|
| DSTI (baseline) | ≤ 30 % | 30–40 % | > 40 % |
| DSR (po +300 bps) | ≤ 40 % | 40–50 % | > 50 % |
| Emergency fund | ≥ 6 mes. | 3–6 mes. | < 3 mes. |
| Podiel fixných nákladov | ≤ 50 % príjmu | 50–60 % | > 60 % |
| Variabilná rezerva v rozpočte | ≥ 15 % príjmu | 10–15 % | < 10 % |
Energetika a inflácia: nezabudnite indexovať výdavky
U energií, potravín a služieb uvažujte indexáciu min. o 5–15 % v závislosti od minulých skokov a lokálnych kontraktov. Pri hypotéke vnímajte aj rast non-mortgage nákladov (správa domu, fond opráv), ktoré znižujú kapacitu na splácanie.
Viaczdrojové príjmy vs. závislosť od jedného zamestnávateľa
- Diverzifikácia príjmu: druhý príjem v domácnosti, čiastočný freelance, prenájom. Vyššia odolnosť pri výpadku jedného zdroja.
- Volatilita variabiliek: bonusy/provízie započítavajte konzervatívne (napr. 50 % priemeru), nie v plnej výške.
- Cyklika: ak je odvetvie cyklické (automotive, stavebníctvo), používajte prísnejší stres.
Výber fixácie a typ sadzby podľa profilu rizika
- Krátka fixácia (1–3 roky): nižší úrok dnes, vyššie refinančné riziko. Vhodné iba s veľkou rezervou a vysokou schopnosťou absorbovať rate shock.
- Stredná fixácia (5 rokov): kompromis medzi cenou a istotou; dáva čas budovať rezervy.
- Dlhá fixácia (7–10+ rokov): vyššia počiatočná cena, ale stabilita cash-flow; vhodné pre rodiny a jednoprijmové domácnosti.
Poistenia ako súčasť stresovej ochrany
- Rizikové životné poistenie: krytie smrti a invalidity aspoň vo výške zostatku úveru; sledovať čakacie doby a výluky.
- Poistenie výpadku príjmu/práceneschopnosti: vhodné najmä pre SZČO a krátke rezervy; pozor na náklad vs. benefit.
- Poistenie nehnuteľnosti a domácnosti: aktualizujte poistné sumy (indexácia), aby ste predišli podpoisteniu.
Úverová stratégia: buffer, preplatenie a flexibilita
- Buffer v splátke: nastavte si vlastnú „tieňovú“ splátku o 10–20 % vyššiu než aktuálna a skúste ju platiť na sporiaci účet. Ak to nestíhate, úver je pravdepodobne príliš veľký.
- Overpayment možnosť: vyberajte produkty s bezplatnými alebo lacnými mimoriadnymi splátkami (napr. 10–20 % ročne); skracujete tým ex-post RPMN a riziko refixu.
- Offset/splátkové prázdniny: offset účet znižuje úročenú istinu; splátkové prázdniny majú zmysel iba ako núdzová brzda, inak predlžujú a predražujú úver.
Case study: model domácnosti a dopad +300 bps
Východzí stav: čistý príjem 2 200 €, fixné výdavky (bez úverov) 900 €, plánovaná hypotéka 150 000 € na 25 rokov, aktuálna sadzba 3,5 % p.a., splátka ≈ 751 €.
- DSTI (baseline): (751) / (2 200) = 34,1 % → horná hranica komfortu.
- Po strese +300 bps (6,5 % p.a.): splátka ≈ 1 013 € → DSR = 46 % (ak príjem ostane), resp. 51 % pri −10 % príjmu. Bez razantnej rezervy neprejde „zeleným“ pásmom.
- Mitigácia: navýšiť vlastné zdroje o 20 000 € (nižšia istina), zvoliť dlhšiu fixáciu, vytvoriť rezervu 6 mesiacov a cieliť baseline DSTI pod 30 %.
Psychologická „tesnosť“ rozpočtu a návykové výdavky
Stres test nie je iba matematika. Identifikujte náklady, ktoré majú charakter zvyku (kaviarne, donášky, mikronákupy aplikácií) a ktoré sa v kríze ťažko obmedzujú. Vytvorte pravidlo 48 hodín pre neplánované nákupy a mesačný „unsubscribe day“ na čistenie predplatných.
Checklist pred podpisom úveru
- Vypočítali sme DSTI v baseline a DSR pri +300 a +500 bps?
- Máme emergency fund aspoň 6 mesiacov? Kde je držaný a aká je jeho dostupnosť?
- Vieme znížiť výdavky o 10–20 % bez zásahu do kritických potrieb?
- Má úver flexibilitu (mimoriadne splátky, offset, preplatenie)? Aké sú sankcie?
- Aký je plán pri výpadku jedného príjmu v domácnosti (poistenie, rezerva, rodinná sieť)?
- Končí fixácia v čase, keď sa zvyšujú iné náklady (dieťa, rekonštrukcia)?
Implementácia: praktická šablóna rozpočtu
- Kategórie: bývanie, doprava, strava, zdravie, vzdelávanie, deti, poistenia, voľný čas, „iné“.
- Princíp 50/30/20 po strese: po zarátaní stresu by fixné a nevyhnutné náklady nemali dlhodobo presahovať 50–55 % príjmu; 30 % diskrečné; 15–20 % úspory/odklad.
- Roll-forward: každý mesiac aktualizujte skutočnosť vs. plán a recalibrujte „tieňovú“ splátku.
Najčastejšie chyby pri strese rozpočtu
- Ignorovanie konca fixácie a „resetu“ sadzby.
- Počítanie s optimistickými bonusmi a s variabilným príjmom v plnej výške.
- Podcenenie energetických nákladov a správy nehnuteľnosti.
- Nedostatočná likvidná rezerva alebo jej držanie v viazaných produktoch.
- Preceňovanie schopnosti dlhodobo škrtať diskrečné výdavky.
Úver až po „skúške odolnosti“
Dobrý úver nezačína podpisom zmluvy, ale poctivým stres testom. Ten má tri výstupy: (1) či si úver v danom objeme môžete dovoliť, (2) akú fixáciu a flexibilitu zvoliť, (3) akú rezervu musíte vybudovať. Ak po +300 až +500 bps a pri dočasnom poklese príjmu ostávate v zelenom pásme, pravdepodobnosť udržateľného splácania je vysoká. Rozpočet, ktorý obstál v „laboratórnom“ strese, má šancu obstáť aj v realite.
