Úzkosť a depresia – Ekonomická encyklopédia

Definície, prevalencia a spoločenský význam

Úzkosť (anxieta) a depresia predstavujú dve najčastejšie duševné poruchy, ktoré výrazne zaťažujú jednotlivcov, rodiny i zdravotnícke systémy. Úzkosť je charakterizovaná pretrvávajúcim pocitom napätia, obáv a telesnými príznakmi aktivácie autonómneho nervového systému; v klinickej rovine nadobúda podobu špecifických úzkostných porúch (napr. generalizovaná úzkostná porucha, panická porucha, sociálna úzkostná porucha, fóbie). Depresia je porucha nálady so zníženou náladou, stratou záujmu a potešenia, poruchami spánku, apetítu, energie a kognitívnych funkcií, často s pocity viny, bezmocnosti a so zvýšeným rizikom suicídia. Komorbidita úzkosti a depresie je častá a vzájomne zhoršuje priebeh aj prognózu.

Etiológia: bio-psycho-sociálny model

Biologické faktory – genetická vulnerabilita (polygénny charakter), dysregulácia neurotransmiterov (serotonín, noradrenalín, dopamín, GABA), neurálne okruhy (amygdala, prefrontálny kortex, hipokampus), os HPA (hypotalamus–hypofýza–nadobličky) a neurozápalové mechanizmy.
Psychologické faktory – kognitívne schémy (katastrofizácia, selektívna pozornosť k ohrozenia), vyhýbavé copingové stratégie, perfekcionizmus, nízka sebaúčinnosť, naučená bezmocnosť.
Sociálne a environmentálne faktory – rané nepriaznivé skúsenosti, chronický stres, socioekonomická neistota, osamelosť, stigma, pracovné preťaženie, digitálne preťaženie.

Klinický obraz úzkostných porúch

Generalizovaná úzkostná porucha (GAD) – nadmerné, ťažko kontrolovateľné obavy ≥ 6 mesiacov, nepokoj, podráždenosť, somatické napätie, poruchy spánku.
Panická porucha – opakované panické ataky (náhle vrcholiace epizódy výraznej úzkosti) s palpitáciami, dyspnoe, depersonalizáciou; anticipačná úzkosť a vyhýbanie.
Sociálna úzkostná porucha – výrazný strach zo sociálneho hodnotenia, červenanie, tras, vyhýbanie kontaktom.
Špecifické fóbie – iracionálny strach viazaný na špecifický podnet (výšky, krv, lietanie).
Agorafóbia – strach z miest, kde je náročný únik alebo pomoc nemusí byť dostupná.

Klinický obraz depresívnych porúch

Hlavná depresívna epizóda (MDE) – pervazívne znížená nálada a/alebo anhedónia ≥ 2 týždne + ďalšie príznaky (spánok, apetít, psychomotorika, únava, koncentrácia, pocity viny/bezcennosti, suicidálne myšlienky).
Persistujúca depresívna porucha (dystýmia) – dlhodobá, menej intenzívna, no chronická symptomatika (≥ 2 roky).
Sezónny vzorec – cyklické zhoršenie v určitých ročných obdobiach.
Popôrodná depresia – v kontexte perinatálneho obdobia, so špecifickými psychologickými i hormonálnymi faktormi.

Komorbidita a diferenciálna diagnostika

Úzkosť a depresia sa často vyskytujú spolu, čím zvyšujú funkčnú záťaž (absentizmus, prezentizmus, zhoršenie somatických komorbidít). Diferenciálne je nutné odlíšiť poruchy nálady s bipolárnym spektrom, somatické príčiny (hypotyreóza, anémia, deficit vitamínu B12, chronická bolesť), látkové poruchy (alkohol, stimulanciá), liekové vplyvy (kortikosteroidy, niektoré antihypertenzíva) a neurokognitívne poruchy.

Screening a hodnotenie závažnosti

PHQ-9 – 9 položiek pre depresiu; skóre orientačne korresponduje so závažnosťou a môže sledovať zmenu v čase.
GAD-7 – 7 položiek pre úzkosť; vhodný pre primárnu starostlivosť.
HADS – nemocničná škála úzkosti a depresie; užitočná pri somaticky chorých pacientoch.
Funkčné meradlá – pracovná výkonnosť, sociálne fungovanie, kvalita života.

Neurobiológia a kognitívne mechanizmy

Úzkosť je spojená s hyperreaktivitou amygdaly a deficitmi regulačných projekcií prefrontálneho kortexu; depresia s redukciou synaptickej plasticity (BDNF), dysreguláciou HPA osi a zmenami v sieťach default mode a salience. Kognitívne skreslenia (negatívne atribúcie, ruminácia, anticipačná katastrofizácia) udržiavajú symptómy a sú terčom psychoterapie.

Psychoterapeutické prístupy s dôkazmi účinnosti

Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) – reštrukturalizácia dysfunkčných myšlienok, expozičné techniky pri úzkosti, behaviorálna aktivácia pri depresii.
Interpersonálna terapia (IPT) – zameranie na roly, smútok, konflikty, zmeny v sociálnych väzbách.
Terapie tretiej vlny – ACT (akceptácia a záväzok), MBCT (mindfulnessová kognitívna terapia) na prevenciu relapsu.
Krátke štruktúrované intervencie – psychoedukácia, plánovanie aktivít, spánková hygiena.

Farmakoterapia: zásady a voľby

Prvá línia – SSRI (inhibítory spätného vychytávania serotonínu) a SNRI (serotonín-noradrenalín); účinné pre úzkosť aj depresiu.
Alternatívy – bupropión (aktivujúci profil, menej sexuálnych NÚ), mirtazapín (sedatívny, prospešný pri nespavosti a strate chuti), vortioxetín (kognitívny profil).
Tricyklické antidepresíva a MAOI – účinné, no s vyšším rizikom NÚ; rezervované pre špecifické prípady.
Anxiolytiká – krátkodobé použitie (napr. benzodiazepíny) pri ťažkej akútnej úzkosti s opatrnosťou (tolerancia, závislosť); buspirón pri GAD.
Augmentácia – pridanie iného mechanizmu (napr. atypické antipsychotiká v nízkych dávkach, lítium) pri rezistencii; vyžaduje odborné vedenie.

Výber liečby zohľadňuje anamnézu, komorbidity, predchádzajúcu odpoveď a preferencie. Účinok sa typicky objavuje po 2–4 týždňoch; odporúča sa pokračovať v udržiavacej fáze minimálne 6–12 mesiacov po remisii, pri opakovaných epizódach dlhšie.

Špecifiká: gravidita, adolescencia, vyšší vek

Perinatálne obdobie – preferovať psychoterapiu; pri farmakoterapii starostlivo zvážiť prínos/riziko a sledovanie.
Adolescenti – vyššia citlivosť na aktiváciu a suicidálne myšlienky pri začiatku liečby; nutný dohľad.
Seniori – polyfarmácia, somatické komorbidity a zmenená farmakokinetika; nižšie začiatočné dávky.

Životný štýl a samopomoc ako podporná liečba

Spánková hygiena – pravidelný režim, obmedzenie modrého svetla a stimulantov večer.
Fyzická aktivita – aeróbne a silové cvičenie (3–5× týždenne) s vplyvom na náladu a úzkosť.
Výživa – pravidelnosť, pestrá strava, obmedzenie alkoholu a rekreačných drog.
Stres manažment – relaxačné techniky, dychové cvičenia, postupná svalová relaxácia, mindfulness.
Sociálna opora – kontakt s blízkymi, podporné skupiny, komunitné zdroje.

Digitálne a kombinované intervencie

Online programy KBT, mobilné aplikácie na monitorovanie nálady, dych a spánok môžu podporiť liečbu, najmä v režime stepped-care (stupňovaná starostlivosť). Dôležité je overenie kvality obsahu a ochrany súkromia.

Priebeh a prognóza

Pri včasnej diagnostike a adekvátnej liečbe je prognóza priaznivá; u časti pacientov sa vyskytujú relapsy a chronický priebeh. Ochranné faktory: adherencia k liečbe, psychoedukácia, stabilný režim, podpora okolia, redukcia spúšťačov. Rizikové faktory relapsu: predchádzajúci počet epizód, pretrvávajúca úzkosť, neliečená nespavosť, pretrvávajúce stresory a nadmerné užívanie alkoholu.

Riziko suicídia: hodnotenie a bezpečnostný plán

Hodnotenie rizika – prítomnosť suicidálnych myšlienok, plán, prístup k prostriedkom, minulé pokusy, impulzivita, izolácia.
Bezpečnostné opatrenia – odstránenie prostriedkov, kontakt na krízové linky, zapojenie blízkych, krízový plán s varovnými znakmi a krokmi.
Urgentné situácie – pri akútnom ohrození života je potrebné okamžite vyhľadať pohotovostnú starostlivosť alebo kontaktovať záchranné zložky.

Prevencia: od populácie po cielené programy

Univerzálna prevencia – destigmatizačné kampane, rozvoj duševnej gramotnosti, podpora spánku a pohybu v populácii.
Selektívna prevencia – programy pre rizikové skupiny (mládež, rodičky, chronicky chorí, opatrovatelia).
Indikovaná prevencia – včasná intervencia pri subklinických príznakoch; krátke KBT moduly, spánkové intervencie.

Organizácia starostlivosti: stepped-care a MBC

Stepped-care priraďuje intenzitu intervencie k závažnosti a odpovedi (od samopomoci a e-health po špecializovanú psychoterapiu a kombinovanú farmakoterapiu). Measurement-based care (MBC) využíva pravidelné merania (PHQ-9, GAD-7, spánok, funkčné skóre) na úpravu liečby.

Stigma a práva pacientov

Stigma znižuje ochotu vyhľadať pomoc a zhoršuje adherenciu. Dôležitá je citlivá komunikácia, ochrana súkromia, rovnaký prístup k službám a prevencia diskriminácie v práci i škole. Pacienti majú právo na informovaný súhlas, dostupnú a dôstojnú starostlivosť.

Komunikácia s blízkymi a pracovné prostredie

Otvorený, neodsudzujúci rozhovor, praktická pomoc (sprehladnenie úloh, sprevádzanie k lekárovi), podpora zdravého režimu a rešpekt k hraniciam sú kľúčové. Zamestnávatelia môžu podporiť duševné zdravie flexibilitou, školeniami, EAP programami a menej stresogénnym dizajnom práce.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Symptómy trvajú dlhšie než niekoľko týždňov alebo významne zhoršujú fungovanie.
Objavujú sa suicidálne myšlienky, sebapoškodzovanie alebo závislosť na alkohole/drogách.
Neistota v diferenciálnej diagnostike (somatické príčiny), gravidita či popôrodné obdobie.
Nedostatočná odpoveď na samopomoc a zmeny životného štýlu.

Úzkosť a depresia sú komplexné, ale liečiteľné stavy. Najlepšie výsledky prináša integrovaný prístup spájajúci psychoterapiu, racionálnu farmakoterapiu, zmeny životného štýlu, pravidelné meranie a sociálnu oporu. Včasné rozpoznanie, destigmatizácia a dostupná starostlivosť sú základom lepšej kvality života jednotlivcov i spoločnosti.