Stres a hormóny

Stres ako endokrinný fenomén

Stres je mnohorozmerná reakcia organizmu na reálne alebo anticipované hrozby v prostredí. Z endokrinologického hľadiska ide o koordinovanú aktiváciu hormonálnych osí, ktorá zabezpečuje mobilizáciu energie, kardiovaskulárnu pripravenosť, imunitnú moduláciu a kognitívne zameranie pozornosti. Krátkodobý (akútny) stres má prevažne protektívny charakter; dlhodobý (chronický) stres však vedie k allostatickej záťaži, t. j. k opotrebovaniu regulačných okruhov a k systémovým dysreguláciám naprieč endokrinným, nervovým a imunitným systémom.

Architektúra stresovej odpovede: osi HPA a SAM

• HPA (hypotalamo–hypofýzo–adrenálna) os: stresor → CRH (kortikoliberín) a AVP (vazopresín) v hypotalame → ACTH v adenohypofýze → glukokortikoidy (najmä kortizol) v kôre nadobličiek. Kortizol poskytuje negatívnu spätnú väzbu na hypotalamus a hypofýzu.
• SAM (sympatiko–adrenomedulárny) systém: aktivácia sympatika → uvoľnenie noradrenalínu z nervových zakončení a adrenalínu z drene nadobličiek; výsledkom je rýchla „fight–flight“ odpoveď.
• Časové mierky: SAM (sekundy–minúty), HPA (minúty–hodiny); pri chronickej záťaži pretrváva tonická aktivácia HPA so zmenou cirkadiánnej dynamiky kortizolu.

Cirkadiánna regulácia: kedy je kortizol „zdravý“

Za normálnych okolností vykazuje kortizol výrazny ranný vzostup (CAR – Cortisol Awakening Response) a postupný pokles počas dňa. Chronický stres tlmí amplitúdu, posúva fázu alebo spôsobuje ploché krivky. Disrupcia rytmu (nočné služby, jet-lag) zhoršuje glykemickú kontrolu, krvný tlak a imunitnú rovnováhu, keďže glukokortikoidný receptor je prepojený s hodinovými génmi (CLOCK/BMAL1).

Metabolické efekty glukokortikoidov

• Pečeň: stimulácia glukoneogenézy a glykogenolýzy → zvýšenie glykémie.
• Sval: proteolýza a inzulínová rezistencia → prísun substrátov pre pečeň.
• Tukové tkanivo: redistribúcia tuku (centrálna obezita), lipolýza/relipogenéza podľa kontextu; hyperkortizolizmus podporuje viscerálny tuk a adipokínovú dysreguláciu.
• Endokrinná pankreas: zvýšené nároky na sekréciu inzulínu; dlhodobo riziko hyperinzulinémie a diabetu 2. typu.

Stres a štítna žľaza (HPT os)

CRH a glukokortikoidy tlmia TRH/TSH a menia periférnu konverziu T₄ na T₃ (zvýšenie reverzného T₃), čo predstavuje energeticky šetriacu adaptáciu. Pri chronickom strese sa môže objaviť obraz non-thyroidal illness syndrome (eutyreoidná dysfunkcia), s únavou a poklesom bazálneho metabolizmu bez primárnej tyreopatie.

Stres a reprodukčné osi (HPG)

• Hypotalamus: glukokortikoidy a CRH inhibujú pulzatilitu GnRH.
• Hypofýza a gonády: pokles LH/FSH a následne estrogénu/testosterónu → poruchy cyklu, ovulácie, znížené libido, oligospermia.
• Prolaktín: stresom indukovaná hyperprolaktinémia môže sekundárne blokovať GnRH (laktogénny efekt).

Stres a rastová os (GH/IGF-1)

Akútne zvýšenie GH pri fyzickom strese kontrastuje s chronickým stresom, ktorý znižuje pulzatilitu GH a IGF-1. Výsledkom je zhoršená reparácia tkanív, zmeny telesného zloženia a spomalené metabolické obmeny.

Stres, ADH a tekutinová rovnováha

Vazopresín (AVP/ADH) sa spolu s CRH podieľa na aktivácii ACTH. Pri chronickej záťaži môže perzistovať vyššia sekrécia ADH → retencia vody, hyponatrémia u vnímavých jedincov (najmä pri nadmernej hydratácii počas záťaže).

Kardiometabolický profil: sympatikus, RAAS a endotélium

• Sympatikus: trvalo zvýšený tonus → tachykardia, vazokonstrikcia, zvýšený krvný tlak, arytmogénny substrát.
• RAAS: stres aktivuje renín a angiotenzín II; synergicky s glukokortikoidmi zvyšuje inzulínovú rezistenciu a prozápalové signály.
• Endotélium: znížená bioaktivita NO, zvýšená endotelínová stimulácia; podpora aterogenézy.

Imunitno-endokrinné premostenia

Glukokortikoidy majú imunosupresívny aj imunomodulačný účinok: akútne tlmia prehnaný zápal, dlhodobo však menia T-buněčné profily (Th1/Th2/Th17) a os slabne voči infekciám. Cytokíny (IL-1, IL-6, TNF-α) zároveň stimulujú HPA os, čím vzniká cyklická väzba medzi stresom a zápalom (napr. pri depresii, obezite, autoimunitách).

Neuroendokrinná plasticita a receptory

• GR/MR receptory: citlivosť glukokortikoidových (GR) a mineralokortikoidových (MR) receptorov sa mení podľa histórie stresu; down-/up-regulácia mení spätnú väzbu HPA.
• Epigenetika: metylácia promótorov GR (NR3C1) a CRH modulovaná ranou životnou záťažou → dlhodobé fenotypy stresovej reaktivity.

Sexuálne dimorfizmy a životné obdobia

• Pohlavie: estrogény modulujú HPA (často vyššia reaktivita u žien v niektorých fázach cyklu), androgény môžu tlmiť CRH/ACTH.
• Gravidita: placentárny CRH zvyšuje HPA tón; kortizol je fyziologicky vyšší, no viazaný na CBG; stres ovplyvňuje fetálnu HPA maturáciu.
• Adolescencia a senium: prebiehajú reštrukturalizácie osí (puberta, andropauza/menopauza) a mení sa citlivosť na stres.

Stres a gastrointestinálna–metabolická os

Stres mení sekréciu inkretínov, motilitu a zloženie črevného mikrobiómu. Ghrelín (orexigénny) stúpa pri spánkovej deprivácii a psychosociálnom strese; leptínová signalizácia sa zhoršuje pri viscerálnej obezite. Výsledkom je „metabolická rigidita“ – slabšia schopnosť prepínať medzi substrátmi (tuky vs. sacharidy).

Koža, kosti a ďalšie periférne tkanivá

• Koža: lokálny HPA-podobný systém; stres tlmí reparáciu, zhoršuje dermatitídy a psoriázu.
• Kost: glukokortikoidy inhibujú osteoblasty a podporujú osteoklasty → riziko osteopénie/osteoporózy.
• Šľachy a sval: proteolýza a znížená kolagenéza narúšajú regeneráciu pri chronickej záťaži.

Psychoneuroendokrinológia: kognícia a emócie

Glukokortikoidy cez hipokampus, amygdalu a prefrontálny kortex modulujú konsolidáciu pamäti, emočné hodnotenie a exekutívne funkcie. Chronický hyperkortizolizmus súvisí s atrofiou hipokampu a kognitívnym spomalením; insuficientná stresová odpoveď zasa s hypoarousal stavmi a únavovým syndrómom.

Tabuľka: hlavné hormonálne okruhy a typické zmeny pri strese

Biomarkery a funkčné testy

• Slinný/krvný kortizol: diurnálne profily, CAR; pri interpretácii zohľadniť lieky (glukokortikoidy), fázu dňa a spánok.
• ACTH stimulácia/dexametazónový supresný test: hodnotenie osi HPA a spätnoväzbovej citlivosti.
• HRV (variabilita srdcovej frekvencie): nepriamy marker autonómnej rovnováhy; pokles HRV koreluje so stresovou záťažou.
• Metabolický profil: glukóza, inzulín, lipidogram, CRP; pri chronickom strese sa zhoršujú.

Farmakologické a iatrogénne aspekty

Exogénne glukokortikoidy (perorálne, parenterálne, inhalované vo vysokých dávkach) napodobňujú stresovú endokrinológiu a pri dlhodobom podávaní vyvolávajú Cushingoidné znaky a supresiu osi HPA. Náhle vysadenie môže spôsobiť adrenálnu insuficienciu – potrebná je riadená redukcia dávky a sledovanie.

Allostáza: keď adaptácia prechádza do preťaženia

Allostáza označuje dynamické nastavovanie setpointov. Ak je záťaž častá, predvídaná a bez adekvátnej regenerácie, dochádza k kumulácii „nákladov“ (allostatická záťaž): hypertenzia, viscerálna obezita, inzulínová rezistencia, depresívne symptómy, poruchy spánku a imunity. Na úrovni hormónov ide o pretrvávajúce dysregulácie HPA/SAM s následnými sekundárnymi osovými posunmi (HPT, HPG, GH).

Intervencie z hľadiska endokrinnej ekológie organizmu

• Spánok a cirkadiánna hygiena: pravidelnosť času spánku a svetelná disciplína obnovujú amplitúdu kortizolu a citlivosť inzulínovej signalizácie.
• Fyzická aktivita: vytrvalostné a silové protokoly zlepšujú inzulínovú senzitivitu, HRV a tlmia tonus HPA/SAM v pokoji (tréningová „bradykardia“).
• Výživa: stabilný prísun bielkovín a vlákniny, kontrola ultra-spracovaných potravín; chronobiologické načasovanie jedál môže zlepšiť glukózový profil.
• Psychologické intervencie: kognitívno-behaviorálne prístupy, mindfulness, dychové a relaxačné techniky zvyšujú top-down reguláciu HPA.
• Sociálne faktory: podpora a zmysluplné vzťahy znižujú percepciu stresu a biomarkery zápalu (psycho-imuno-endokrinné prepojenie).

Špeciálne populácie a kontexty

• Športovci: kombinácia fyzického a psychosociálneho stresu môže viesť k relatívnej energetickej insuficiencii a hypogonadizmu (RED-S), so sekundárnymi endokrinnými posunmi.
• Zdravotníci/nočné smeny: cirkadiánna desynchronizácia zvyšuje riziko metabolických a kardiovaskulárnych porúch skrz HPA/SAM dysreguláciu.
• Tehotenstvo a popôrodné obdobie: zmeny CBG, placentárneho CRH a prolaktínu robia interpretáciu biomarkerov špecifickou; psychologický stres je rizikovým faktorom pre popôrodné poruchy nálady.

Algoritmus uvažovania pri podozrení na stresovú endokrinnú dysreguláciu

1. Zmapovať symptómy (spánok, nálada, apetít, menštruácia/libido, výkonnosť, hmotnosť) a stresory (práca, smeny, choroba).
2. Vyhodnotiť cirkadiánne návyky a fyzickú aktivitu; skontrolovať lieky (vrátane glukokortikoidov).
3. Laboratórne minimum: glykémia, lipidogram, TSH (s reflexom na fT4), zvažovať ranný kortizol/slinný profil, CRP; podľa potreby endokrinologické testy.
4. Nasadiť nefarmakologické opatrenia (spánok, pohyb, psychosociálne) a sledovať odpoveď; pri pretrvávaní ťažkostí odoslať na špecializované vyšetrenie.

Integratívny pohľad na stres a hormóny

Vplyv stresu na hormonálny systém je komplexný, časovo a kontextovo závislý. Akútna odpoveď chráni a pripravuje organizmus, no chronická aktivácia HPA/SAM narúša metabolickú, reprodukčnú, tyreoidálnu a rastovú rovnováhu. Prevencia a manažment vyžadujú súhru biológie s návykmi a sociálnym prostredím: rešpektovanie cirkadiánnych rytmov, pravidelný pohyb, zmysluplné vzťahy a racionálne pracovné zaťaženie. Takto chápaná „endokrinná ekológia“ vracia hormonálnym osiam ich prirodzenú variabilitu a odolnosť.