Právo na odstránenie osobných údajov

Právo byť zabudnutý v kontexte neetického správania na internete

„Právo byť zabudnutý“ označuje súbor práv a procesov, ktoré umožňujú jednotlivcom odstrániť alebo obmedziť dostupnosť informácií o sebe v online prostredí. V ére všadeprítomnej digitalizácie, dátových brokerov a algoritmického vyhľadávania toto právo vstupuje do citlivého konfliktu so slobodou prejavu, verejným záujmom a historickou pamäťou internetu. Z pohľadu etiky internetu predstavuje nielen nástroj nápravy škôd (napr. pri kyberšikane či doxxingu), ale zároveň aj potenciálne riziko selektívneho „prepísania“ minulosti a strategického umlčiavania kritických informácií.

Definícia a pojmové vymedzenie

V praxi rozlišujeme tri príbuzné, no rozdielne operácie:

• Vymazanie osobných údajov u prevádzkovateľa – trvalé odstránenie údajov zo systémov platformy alebo služby.
• Deindexácia (delisting) – odstránenie odkazov z výsledkov vyhľadávania pre konkrétne mená alebo dotazy; obsah môže na zdrojovej stránke naďalej existovať.
• Obmedzenie spracúvania – dočasné „zmrazenie“ spracovania údajov (napr. na účely dokazovania, auditov alebo právnych nárokov).

Eticky je kľúčové rozlišovať medzi odstránením samotného obsahu a znížením jeho dosahu cez vyhľadávače a odporúčacie systémy.

Právny rámec: GDPR a medzinárodné rozdiely

V Európskej únii je právo na vymazanie zakotvené v článku 17 GDPR. Umožňuje požiadať o vymazanie údajov napríklad, ak už nie sú potrebné na účely spracúvania, ak bol odvolaný súhlas, ak boli spracúvané nezákonne alebo ak sa uplatní zákonná povinnosť vymazania. Súčasne GDPR uznáva výnimky – najmä pri výkone práva na slobodu prejavu a informácií, splnení právnej povinnosti, vo verejnom záujme, pre archívne účely vo verejnom záujme, vedecký či historický výskum a na uplatnenie právnych nárokov.

Mimo EÚ existujú divergujúce prístupy: niektoré jurisdikcie preferujú ochranu slobody prejavu a tlače, iné zavádzajú sektorové normy (napr. práva detí, spotrebiteľské práva, práva obetí trestných činov). Pre globálne platformy to znamená komplexné geografické a právne nastavenia vrátane geoblokácie alebo lokálneho delistingu.

Judikatúrne míľniky a precedenčné kritériá

V európskom priestore sa vyprofilovali kritériá posudzovania, ktoré zohľadňujú:

• Povahu informácie – či ide o osobné údaje, ich citlivosť a presnosť.
• Účasť na verejnom živote – verejne činné osoby majú zvyčajne zúžený rozsah ochrany, ak ide o informácie vo verejnom záujme.
• Časový odstup – staršie, neaktuálne alebo vytrhnuté informácie môžu byť vhodnejšie na delisting.
• Zdroj a kontext – žurnalistický obsah, súdne registre, oficiálne publikácie verzus anonymné blogy či databázy bez overenia.

Tieto kritériá sa v praxi kombinujú a hodnotia s ohľadom na rovnováhu medzi právami dotknutej osoby a právom spoločnosti na informácie.

Etické dilemy: medzi nápravou škôd a „digitálnou amnéziou“

Etická tenzia má dve polohy. Na jednej strane stojí ochrana dôstojnosti, súkromia a bezpečia (napr. odstránenie intímnych snímok zverejnených bez súhlasu, doxxing, nepravdivé obvinenia). Na druhej strane hrozí „bielenie reputácie“: odstraňovanie verifikovaných informácií o korupcii, profesionálnych zlyhaniach či rizikových praktikách, čo môže poškodiť verejný záujem a kolektívnu pamäť. Dôležitá je transparentná, auditovateľná a proporcionálna prax spracovania žiadostí.

Subjekty a roly v ekosystéme odstraňovania

• Dotknuté osoby – iniciujú žiadosti, predkladajú dôkazy, potvrdzujú identitu.
• Prevádzkovatelia platforiem – posudzujú zákonnosť a proporcionalitu, implementujú vymazanie alebo delisting.
• Vyhľadávače – vykonávajú delisting vo vzťahu k konkrétnym dopytom (najmä podľa mena).
• Dátoví brokeri – sekundárne šíria údaje; eticky dôležité sú robustné opt-out a mazacie mechanizmy.
• Regulátori a súdy – stanovujú metodiky, rozhodujú sporné prípady.
• Žurnalisti a archívy – nesú zodpovednosť za verejný záujem, opravy a aktualizácie, nie vždy však za vymazanie.

Typológia žiadostí a riziká zneužitia

• Ochrana pred škodou – revenge porn, kyberšikana, stalking, netiketa porušená škandalizujúcimi databázami.
• Náprava nepravdivých alebo neaktuálnych informácií – zastarané správy o stíhaní, ktoré skončilo oslobodením, alebo prekonané profesijné informácie.
• Reputačný manažment – potenciálne problematické, ak smeruje k potláčaniu legitímnej kritiky či investigatívy.
• Automatizované „čistiace“ služby – riziko agresívnych a neetických taktik (hromadné notice-and-takedown bez meritórneho posúdenia, zastrašovanie blogerov).

Procesný rámec: ako má vyzerať férové posúdenie

1. Identifikácia obsahu a právneho titulu – presný URL, dopyt vo vyhľadávači, právny základ žiadosti.
2. Overenie identity – minimalizované a bezpečné, bez zbytočného zhromažďovania nových citlivých údajov.
3. Prvotné filtrovanie – odstránenie zjavného nezákonného obsahu (napr. intímne snímky bez súhlasu) rýchlym procesom.
4. Meritórne posúdenie – aplikácia kritérií proporcionality; dokumentácia rozhodnutia.
5. Technická implementácia – vymazanie, deindexácia, cache purge, aktualizácia náhľadov a náhľadových obrázkov.
6. Notifikácia a opravné prostriedky – jasné zdôvodnenie, možnosť odvolania a interné i externé preskúmanie.
7. Logovanie a audit – interné záznamy, metriky chybovosti a konzistentnosti.

Konflikt práv: sloboda prejavu, verejný záujem, historická pamäť

Vyváženie práv si vyžaduje štruktúrovaný test proporcionality. Indikátory verejného záujmu zahŕňajú korupciu, bezpečnosť, verejné financie, zdravie a životné prostredie. Pri novinárskom obsahu býva preferovaná oprava, aktualizácia alebo doplnenie kontextu (napr. dodatok o oslobodení), nie odstránenie. Pri súkromných osobách a intímnom obsahu spravidla preváži ochrana súkromia a dôstojnosti.

Technické aspekty: „zabudnúť“ v prostredí, ktoré si všetko pamätá

• Cache a náhľady – je nutné zohľadniť CDN, fragmenty vo výsledkoch, náhľadové obrázky a embedované kópie.
• Indexácia a reindexácia – odstránenie z indexu neznamená odstránenie zo zdroja; synchronizácia trvá.
• Archivačné služby – webové archívy a snapshoty; právne a etické riešenia sa líšia, často je potrebný samostatný proces.
• Distribuované siete – P2P, IPFS a federované platformy komplikujú plošné odstraňovanie; potrebné sú lokálne opatrenia a obsahové filtre.
• Modely umelej inteligencie – obsah môže byť „učením“ absorbovaný do modelov; vyžaduje to špecifické mechanizmy odstránenia tréningových dát a kontrolu výstupov.

Špeciálne kategórie: deti, obete, citlivé údaje

Pri deťoch a mladistvých je štandardom zvýšená ochrana a zrýchlené konanie. Obete trestných činov, najmä sexuálneho násilia, majú prednostné práva na odstránenie. Citlivé údaje (zdravotné, biometrické, sexuálna orientácia, politické presvedčenie) spravidla smerujú k promptnému zásahu, ak neexistuje silný verejný záujem.

Platform governance: politiky, škálovanie a metriky

Veľké platformy by mali mať transparentné postupy, trust & safety tímy, škálovateľné workflow a jasné SLA pre jednotlivé typy žiadostí. Odporúčané metriky:

• Čas do prvotnej odpovede a čas do uzavretia.
• Podiel oprávnených vs. neoprávnených žiadostí.
• Konzistentnosť rozhodovania naprieč regiónmi a kategóriami.
• Miera úspechu odvolaní ako indikátor kvality rozhodnutí.

Transparentnosť a zodpovednosť

Eticky žiaduce sú pravidelné transparency reports s agregovanými štatistikami žiadostí, vrátane rozpisu podľa právneho základu, výsledku a času spracovania. Dôležité je uvádzať metodiky a príklady anonymizovaných prípadov, ako aj externé audity zásad a nástrojov moderovania.

Komercializácia „vymazávania“ a riziká trhu

Vznikol trh so službami „reputačného manažmentu“. Etické riziká zahŕňajú sľuby nemožného (garancia globálneho zmazania), agresívne hromadné podania bez dôkazov, či dokonca vytváranie „negatívneho obsahu“ s cieľom následného plateného vymazania. Platformy by mali vedieť odhaliť nepoctivé taktiky (napr. identické šablóny, nezrovnalosti v dôkazoch) a uplatňovať sankcie voči zneužívaniu procesov.

Medzinárodný rozmer a jurisdikčné hranice

Rozsah odstránenia (lokálny vs. globálny) je trvalým sporom. Eticky udržateľné riešenie často kombinuje lokálnu vykonateľnosť s technickými opatreniami proti obchádzaniu (napr. pri zrejmých porušeniach práva). Kľúčová je spolupráca s národnými orgánmi, rešpektovanie kolíznych noriem a dokumentácia geografických obmedzení.

Odporúčania pre dotknuté osoby

• Zmapujte rozsah – zoznam URL, snímky obrazovky, dátumy indexácie.
• Zvoľte správny kanál – platforma vs. vyhľadávač; pri nepravdivom obsahu žiadajte aj opravu.
• Minimalizujte zdieľanie ďalších údajov – pri overovaní identity odovzdávajte iba nevyhnutné časti dokladov.
• Argumentujte kritériami – neaktuálnosť, nepravdivosť, absencia verejného záujmu.
• Sledujte následky – reindexácia, alternatívne zrkadlá, archívy; podľa potreby podajte doplňujúce žiadosti.

Odporúčania pre prevádzkovateľov platforiem a vyhľadávačov

• Jasné formuláre – zrozumiteľné, viacjazyčné, s uvedením právneho základu a poučením o výnimkách.
• Bezpečné spracovanie identity – krátka retencia, automatické redakcie citlivých častí dokladov.
• Školenia a playbooky – konzistentné rozhodovanie, interné „caselaw“ s anonymizovanými príkladmi.
• Technické hygieny – automatizované cache purge, kontrola náhľadov, odstránenie embedov, aktualizácia štruktúrovaných dát.
• Opravné mechanizmy – odvolania, externé preskúmanie, periodický audit rozhodnutí.

Špecifiká pre žurnalistiku a archívy

Redakcie by mali preferovať aktualizáciu a kontextualizáciu pred vymazaním (napr. doplnenie informácie o neskoršom oslobodení) a mať jasné interné smernice. Online archívy by mali umožniť cielené výnimky pre citlivé prípady (napr. zneužitie identity, detské obete) pri zachovaní historickej hodnoty zvyšku materiálu.

Algoritmické systémy a znižovanie dosahu

Okrem binárneho odstránenia má veľký význam downranking a odstránenie z odporúčacích kanálov. Eticky ide o menej invazívny zásah, ktorý vyvažuje informovanosť verejnosti a ochranu súkromia. Nevyhnutná je však transparentnosť zásahu a možnosť nezávislej kontroly, aby sa predišlo skrytému cenzurovaniu.

Praktické scenáre a rozhodovacie rámce

• Intímny materiál bez súhlasu – rýchle odstránenie, vysoká priorita, bez potreby zložitého testu verejného záujmu.
• Staré správy o obvinení – preferovať aktualizáciu článku a delisting pri mene, ak už neexistuje verejný záujem.
• Reputácia podnikateľa – ak ide o overenú investigatívu s jasným verejným záujmom, uprednostniť ponechanie obsahu; zvážiť prípadné doplnenie stanoviska dotknutej osoby.
• Databázy „hanby“ – často ide o neetické publikácie bez verejného záujmu; žiadosti sú spravidla opodstatnené.

Budúce výzvy: decentralizácia, blockchain a generatívna AI

Decentralizované siete a nezmazateľné ledgerové technológie komplikujú tradičné modely vymazania. Súčasne generatívna AI dokáže amplifikovať, „rekonštruovať“ alebo syntetizovať citlivé informácie. Budúcnosť práva byť zabudnutý preto smeruje k kombinovaným stratégiám: právne nástroje, technické zásahy, etické štandardy a priemyselné dohody o interoperabilných signáloch odstránenia.

Proporcia, transparentnosť, dôvera

Právo byť zabudnutý je dôležitou ochranou pred škodami v online priestore, no jeho etická hodnota závisí od rovnováhy so slobodou prejavu a verejným záujmom. Kľúč k udržateľnej praxi spočíva v proporcionalite, dôslednej dokumentácii, transparentnosti a preskúmateľnosti rozhodnutí. Len tak možno minimalizovať neetické zneužívanie odstraňovania obsahu, a súčasne efektívne chrániť jednotlivcov pred poškodením, ktoré by inak internet „nikdy nezabudol“.