Spektrum porúch trávenia a prečo vznikajú
Poruchy trávenia tvoria heterogénnu skupinu stavov, ktoré zasahujú celý gastrointestinálny trakt – od pažeráka po hrubé črevo. Dve často zamieňané kategórie sú gastroezofágový reflux (GER/GERD) a potravinové intolerancie. Reflux je mechanicko-funkčný problém návratu žalúdočného obsahu do pažeráka, zatiaľ čo intolerancie predstavujú neimunitne podmienenú zníženú toleranciu k niektorým zložkám potravy (enzýmové deficity, transportné limity, pseudoalergické mechanizmy). Správna diagnostika je kľúčová, keďže liečebné stratégie sa zásadne líšia.
Patofyziológia refluxu: tlakové pomery a bariéry
K refluxu dochádza pri zlyhávaní antirefluxnej bariéry na prechode pažerák–žalúdok. Rozhodujú:
- Dolný pažerákový zvierač (LES) – jeho tlak a epizódy tranzientného uvoľnenia sú hlavnou spúšťačkou refluxu.
- Bránica a hiát – hiátová hernia oslabuje mechanickú podporu LES a skracuje vysokotlakovú zónu.
- Žalúdočný faktor – objem a kyslosť obsahu, oneskorené vyprázdňovanie, zvýšený intragastrický tlak.
- Črevno-mozgová os – viscerálna hypersenzitivita zvyšuje vnímanie refluxných epizód.
Klinický obraz refluxu: symptómy a rizikové faktory
- Typické príznaky: pálenie záhy (pyrosis), regurgitácia kyslého obsahu, tlak v epigastriu.
- Extraezofageálne prejavy: chrapot, chronický kašeľ, laryngitída, astma zhoršená po jedle, dentálna erózia.
- Rizikové faktory: obezita (viscerálny tuk), hiátová hernia, gravidita, veľké/neskoré jedlá, alkohol, nikotín, kofeín, čokoláda, mäta, tučné a pikantné jedlá, niektoré lieky (napr. anticholinergiká, nitrátové preparáty, niektoré kalciové blokátory).
Diferenciálna diagnostika refluxu
Nie všetko pálenie záhy je GERD. Zvážiť treba:
- Funkčné pálenie záhy (normálna expozícia kyselinám, vysoká senzitivita).
- Neerozívne refluxné ochorenie vs. erozívna ezofagitída.
- Eozinofilná ezofagitída (dysfágia, potravinové impakcie, atopická naloženosť).
- Peptický vred, H. pylori, gastroparéza, kardiálne príčiny bolesti na hrudi (vždy vylúčiť alarmové príznaky – viď nižšie).
Diagnostika refluxu: od kliniky po zobrazovanie
- Empirická skúška liečby (PPI-test) pri typickom obraze a bez alarmových znakov.
- Ezofagogastroduodenoskopia (EGD) – hodnotenie ezofagitídy, hiátovej hernie, Barrettovho pažeráka; odber biopsií pri podozrení na eozinofilnú ezofagitídu či metapláziu.
- 24-hodinová pH-impedančná monitorácia – kvantifikácia kyslého aj nekyslého refluxu a korelácia so symptómami.
- Vysokorezolučná manometria – predoperačné zhodnotenie motility; vylúčenie achalázie a závažných porúch peristaltiky.
Manažment refluxu: režimové opatrenia a farmakoterapia
- Režim: redukcia hmotnosti pri nadváhe, nefajčiť, obmedziť alkohol; menšie porcie, nejesť 2–3 h pred spánkom; elevácia hlavového konca postele (~10–15 cm); identifikácia a obmedzenie osobných spúšťačov.
- Farmakoterapia:
- Inhibítory protónovej pumpy (PPI) – hlavná voľba pri erozívnej ezofagitíde a ťažkých symptómoch; dávkovať pred jedlom; po stabilizácii zvážiť step-down na najnižšiu účinnú dávku.
- H2-blokátory – pri ľahších formách alebo ako doplnok (nočné symptómy).
- Algináty/antacidá – symptomatická úľava, postprandiálne.
- Prokinetiká – selektívne, pri gastroparéze či výraznej postprandiálnej regurgitácii.
- Intervencie: pri refraktérnom GERD a anatomických predispozíciách zvážiť chirurgickú alebo endoskopickú antirefluxnú liečbu (fundoplikácia, magnetická augmentácia LES) po objektivizácii refluxu pH-impedanciou a motilitou.
Komplikácie refluxu a dlhodobý dohľad
- Barrettov pažerák – intestinálna metaplázia s rizikom dysplázie; vyžaduje endoskopický dohľad a pri dysplázii eradikačné postupy.
- Striktúry – dilatácie a udržiavacia antisekrečná liečba.
- Respiračné komplikácie – mikroaspirácia, chronický kašeľ; multidisciplinárny prístup (ORL, pneumológ).
Potravinové intolerancie: koncept a odlíšenie od alergií
Intolerancia je neimunitná reakcia na potravinu (enzýmový deficit, transportná kapacita, farmakologické účinky biogénnych amínov). Naproti tomu potravinová alergia je imunitne mediovaná (často IgE) a môže viesť k systémovým reakciám (urtikária, anafylaxia). Základom manažmentu je presná identifikácia mechanizmu a dôkazu spúšťača, nie plošné vylučovanie.
Najčastejšie intolerancie a ich mechanizmy
- Laktózová intolerancia – deficit laktázy v kefkovom leme tenkého čreva → osmotická diarea, flatulencia, kŕče po mliečnych produktoch; primárna (genetická down-regulácia) alebo sekundárna (po enteritíde, celiakii).
- Fruktózová malabsorpcia – limitovaná transportná kapacita GLUT5; symptómy po fruktóze/sirupoch/niektorom ovocí; často súčasť FODMAP senzitivity.
- Sorbitol a polyoly – pomalý transport a osmotický efekt; problém najmä v bezcukrových žuvačkách, diétach s polyolmi.
- Histamínová intolerancia – hypoteticky znížená degradácia histamínu (diaminoxidáza – DAO) s nešpecifickými symptómami (flush, bolesti hlavy, GI ťažkosti) po zrejúcich/surových potravinách; diagnostika je neštandardizovaná a vyžaduje obozretnosť.
- Ne-celiakálna senzitivita na lepok (NCGS) – vylúčenie celiakie a alergie na pšenicu; časť pacientov reaguje na fruktány (FODMAP), nie na lepok per se.
Celiakia: nie intolerancia, ale autoimunitné ochorenie
Celiakia je autoimunitná enteropatia spustená glutenom u geneticky náchylných jedincov (HLA-DQ2/8). Patrí do odlišnej kategórie: vyžaduje striktnú celoživotnú bezlepkovú diétu po sérologickom a histologickom potvrdení. Nesprávne „samodiagnostikované“ intolerancie môžu maskovať celiakiu a oddialiť liečbu.
Diagnostika intolerancií: dôkazy a úskalia
- Anamnéza a denník – časová väzba potravina → symptóm; dávka–odpoveď.
- H2-dychové testy – laktóza, fruktóza, sorbitol; merajú produkciu vodíka/metánu pri malabsorpcii.
- Eliminačno–provokačné protokoly – krátkodobé vylúčenie podozrivej zložky (2–6 týždňov) následované kontrolovaným znovuzaradením.
- Laboratórne testy – pri celiakii: sérológia (tTG-IgA + celkové IgA), prípadne duodenálna biopsia; pri „histamínovej intolerancii“ nie sú validované štandardné testy – diagnostika je klinická a diétnou odpoveďou.
- Rozlíšenie alergie – kožné prick testy, špecifické IgE, provokačné testy pri podozrení na IgE-mediovanú reakciu.
FODMAP koncept a viscerálna hypersenzitivita
Skupina FODMAP (fermentovateľné oligo-, di-, monosacharidy a polyoly) môže vyvolávať symptómy u jedincov so zvýšenou črevnou citlivosťou (napr. IBS). Diétna stratégia zahŕňa 3 fázy: krátkodobé obmedzenie, systematické testovanie tolerancie a personalizovanú dlhodobú udržiavaciu fázu. Cieľom nie je trvalá reštrikcia, ale nájdenie individuálneho prahu.
Manažment intolerancií: personalizovaná výživa a podporné prístupy
- Laktóza – redukcia celkovej dávky, preferencia fermentovaných mliečnych výrobkov, bezlaktózové alternatívy; enzým laktáza pred jedlom môže zmierniť symptómy.
- Fruktóza/polyoly – obmedziť vysokofruktózové sirupy, ovocie s vysokým pomerom fruktózy k glukóze, sladené nápoje; kombinácia s glukózou zlepšuje vstrebávanie fruktózy u niektorých osôb.
- Histamín – dočasná nízkohistamínová diéta s dôrazom na čerstvosť potravín; zmysluplnosť suplementácie DAO je individuálna a dôkazy sú obmedzené.
- NCGS – cielene obmedziť lepok a fruktány po vylúčení celiakie; vyhnúť sa zbytočnej širokej reštrikcii, ktorá znižuje pestrosť stravy a vlákninu.
- Vzdelávanie – práca s výživovým terapeutom minimalizuje nutričné deficity (vápnik, vitamín D, vláknina).
Črevná mikrobiota, SIBO a intolerancie
Nadmerný rast baktérií v tenkom čreve (SIBO) môže imitovať intolerancie (plynatosť, nadúvanie, hnačky) v dôsledku prečasnej fermentácie. Diagnostika zahŕňa dychové testy (glukóza/laktulóza) a manažment je individuálny (dietné zmeny, niekedy antibiotiká pod dohľadom). Stabilizácia rytmu jedál, spánku a stresu podporuje eubiózu a symptómovú kontrolu.
Prekryvy: reflux a intolerancie v praxi
U mnohých pacientov sa symptómy prekrývajú: reflux sa zhoršuje po veľkých porciách a tukoch, intolerancie zvyšujú distenziu a tlaky v žalúdku/čreve, čo môže facilitovať refluxné epizódy. Kombinácia režimových opatrení (porcie, načasovanie, zloženie jedla) s cielene overenými dietnými úpravami prináša synergický efekt.
Alarmové príznaky a kedy vyhľadať lekára
- Neúmyselný úbytok hmotnosti, anémia, krvácanie (hemateméza, meléna), pretrvávajúce vracanie.
- Progresívna dysfágia, bolesť pri prehĺtaní, nočné prebudenia bolesťou.
- Nové symptómy po 50. roku, rodinná anamnéza karcinómu GIT, dlhodobá refluxná anamnéza s častými recidívami.
Špeciálne situácie: gravidita, deti, seniori
- Gravidita – reflux častý v dôsledku hormonálnych a mechanických zmien; preferovať režim, antacidá/algináty; farmakoterapia podľa rizika/prínosu.
- Deti – fyziologický reflux u dojčiat vs. GERD (nedostatočný prírastok, respiračné prejavy); intolerancie vyžadujú pediatrické zhodnotenie, aby sa predišlo nutričným deficitom.
- Seniori – polyfarmácia (interakcie s PPI/H2-blokátormi), vyššie riziko komplikácií a nutričných nedostatkov pri reštrikčných diétach – potrebná individualizácia.
Farmakologické úvahy a bezpečnosť
- PPI – účinné, no dlhodobé užívanie má mať indikáciu a pravidelný „revízny“ plán; zvážiť minimalizáciu dávky po stabilizácii.
- H2-blokátory – tachyfylaxia môže znižovať účinnosť pri každodennom užívaní.
- Lieky zhoršujúce reflux – anticholinergiká, opiáty, nitrátové preparáty, niektoré benzodiazepíny; pri intoleranciách pozor na excipienty (polyoly) v liekoch/doplnkoch.
Interdisciplinárny prístup a edukácia pacienta
Optimálny manažment vyžaduje spoluprácu gastroenterológa, nutričného terapeuta, prípadne ORL a alergológa. Pacient by mal rozumieť rozdielu medzi alergiou a intoleranciou, poznať alarmové príznaky a mať realistický, postupný plán – od jednoduchých režimových zmien cez cielené testy až po personalizovanú dlhodobú stratégiu.
Personalizovaná cesta k úľave
Reflux a potravinové intolerancie majú odlišné mechanizmy, no v praxi sa často prelínajú. Kľúčom je presná diagnostika, postupná intervencia a individualizácia. Režimové opatrenia, racionálna farmakoterapia a dôkazmi podložené dietné prístupy vedú k trvalejšej kontrole symptómov, minimalizujú zbytočné reštrikcie a chránia dlhodobé zdravie tráviacej sústavy.