Daňové licencie vs. minimálne dane: prečo sa o nich hovorí
Pojem daňová licencia sa ujal v čase, keď sa štáty snažili zabezpečiť minimálny príspevok do rozpočtu aj od firiem s nízkym alebo nulovým ziskom. Neskôr sa diskusia presunula k minimálnym daniam, najmä v kontexte medzinárodnej koordinácie proti erózii základu dane a presunom ziskov. Hoci oba nástroje sledujú podobný cieľ – vybrať aspoň určitú „minimálnu“ sumu – ich konštrukcia, adresáti a ekonomické dôsledky sa zásadne líšia.
Historický pohľad: čo boli daňové licencie a prečo vznikli
Daňová licencia bola paušálna minimálna platba k dani z príjmov právnických osôb. Firma ju odvádzala bez ohľadu na výšku základu dane – aj pri strate alebo nulovej dani. Výška licencie sa spravidla odvíjala od postavenia daňovníka (platiteľ DPH/neplatiteľ), obratu a právnej formy. Cieľom bolo:
- zabezpečiť fixný príspevok do rozpočtu od subjektov s dlhodobo nízkou daňovou povinnosťou,
- motivovať k transparentnému podnikaniu a obmedziť „spiace“ alebo neaktívne spoločnosti,
- znížiť administratívne náklady štátu na správu „nulových“ priznaní.
Konštrukčne išlo skôr o paušálny poplatok ako o daň z reálneho zisku. Licencie bývali započítateľné voči budúcim daňovým povinnostiam v horizonte niekoľkých rokov – aby firma, ktorá sa neskôr „prehupla“ do zisku, nebola dvakrát penalizovaná.
Ekonomika licencie: komu prospievala a komu škodila
- Malé a začínajúce firmy – licencie im zvyšovali fixné náklady bez ohľadu na cyklus a sezónnosť. Mohli odrádzať od formalizácie podnikania.
- Štátna správa – jednoduchý inkasný nástroj s predvídateľným výnosom, no s rizikom, že „preberá“ aj podniky, ktoré majú legitímne nízke zisky (investičná fáza, krízové roky).
- Trh – licencie znižovali motiváciu držať „prázdne schránky“, ale zároveň neadresne zaťažovali poctivých daňovníkov v investičnej fáze.
Typické parametre daňových licencií (modelový opis)
- Stupnice podľa obratu – nízky, stredný a vyšší pás s pevnou sumou.
- Rozlišovanie platiteľov DPH – vyššia licencia pre platiteľov DPH ako proxy na väčšiu ekonomickú aktivitu.
- Carryforward – možnosť započítať zaplatenú licenciu voči budúcej dani z príjmov (časový limit, napr. 1–3 roky).
- Výnimky – neziskové subjekty, novozaložené firmy či subjekty v likvidácii mali často úľavy.
Prečo licencie postupne mizli
Tri hlavné dôvody: (1) nízka adresnosť – platí „všetci rovnako“, hoci dôvody nízkeho zisku môžu byť legitímne; (2) negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, najmä na malé a inovatívne firmy; (3) rastúca medzinárodná koordinácia v zdaňovaní nadnárodných skupín, kde paušálne lokálne licencie nevedia riešiť zámerné presuny ziskov.
Aktuálny pohľad: čo znamená „minimálna daň“ v ére globalizácie
Dnes sa pod pojmom minimálna daň najčastejšie rozumie medzinárodne koordinovaná globálna minimálna efektívna sadzba pre veľké nadnárodné skupiny. Jej cieľom je, aby skupiny s konsolidovaným obratom nad stanovený prah (typicky stovky miliónov až miliardy eur) platili v každej jurisdikcii aspoň približne 15 % efektívnu sadzbu po zohľadnení povolených úprav. Nejde o paušál, ale o dopočet dane tam, kde efektívne zdanenie klesne pod minimum.
Architektúra globálnej minimálnej dane (GloBE, „Pillar Two“)
- QDMTT – kvalifikovaná domáca minimálna daň
Jurisdikcia si sama dorovnáva zdanenie skupiny pôsobiacej na jej území na minimálnu efektívnu úroveň, aby neprišla o výnos do iných krajín. - IIR – pravidlo zahrnutia príjmu
Materská krajina si dorovnáva daň z nízko zdanených dcér po svete na úrovni matky (top-down prístup). - UTPR – pravidlo undertaxed payments
„Záchytná sieť“, ktorá rozdeľuje doplatenie medzi krajiny, ak IIR/QDMTT nepokryjú všetko.
Výpočet používa špecifickú GloBE bázu odvodenú od účtovných výsledkov (nie klasickej daňovej bázy), upravenú o definované položky. Výsledkom je GloBE ETR (efektívna sadzba) porovnávaná s minimom; ak je nižšia, vyráta sa top-up tax (dopočet).
Kto je dotknutý a kto nie
- Dotknuté subjekty – veľké nadnárodné skupiny nad prah konsolidovaných výnosov (typicky 750 mil. € a viac) s pobočkami v viacerých krajinách.
- Mimo režimu – malé a stredné podniky, čisto domáce spoločnosti bez dosiahnutia prahu; na tie sa globálna minimálna daň spravidla nevzťahuje.
Minimálna daň vs. daňová licencia: kľúčové rozdiely
| Vlastnosť | Daňová licencia (historicky) | Globálna minimálna daň (aktuálne) |
|---|---|---|
| Základ | Paušál bez ohľadu na zisk | Dopočet do min. efektívnej sadzby z upraveného účtovného výsledku |
| Adresáti | Široké spektrum, často aj malé firmy | Veľké nadnárodné skupiny nad prah výnosov |
| Cieľ | Fixný príjem rozpočtu, redukcia „nulových“ daní | Obmedziť škodlivú daňovú konkurenciu a presuny ziskov |
| Koordinácia | Čisto domáci nástroj | Medzinárodne koordinovaný rámec s pravidlami QDMTT/IIR/UTPR |
| Ekonomický dopad | Fixný náklad aj v strate; silný dopad na malé subjekty | Cielený dopad na nízko zdanené zisky veľkých skupín |
Dopady globálnej minimálnej dane na skupiny a na štát
- Skupiny pod prahom – bez priameho vplyvu; dôležitá ostáva klasická daň z príjmov a lokálne pravidlá (zrážkové dane, transferové oceňovanie).
- Skupiny nad prahom – nové reportingové povinnosti (GloBE výkazy), interné dátové projekty, riziko doplatkov v krajinách s nízkym ETR, revízia štruktúry pobádok.
- Štáty – motivácia zaviesť QDMTT, aby lokálne vybrali doplatok a nenechali ho „odtiecť“ do krajín matiek; tlak na kvalitu pobádok (viac na báze reálneho investičného dopadu, menej na čistej sadzbe).
Minimálne dane pre MSP? Odlišná debata
Okrem globálnej minimálnej dane pre veľké skupiny sa občas objavujú domáce návrhy na „minimálnu daň“ pre malé a stredné podniky. Tie môžu mať rôzne podoby: minimálna zálohová povinnosť, zjednodušené paušály, či paušálne licencie. Rozdiel oproti Pilieru 2 je zásadný – ide o lokálne politické rozhodnutie s priamym dopadom na MSP, nie o medzinárodne koordinovaný rámec.
Modelové príklady (ilustratívne)
- Malá s. r. o. s obratom 200 000 €
V minulosti mohla čeliť paušálnej licencii aj pri strate. V režime globálnej minimálnej dane nie je adresátom – rozhodujú bežné pravidlá dane z príjmov, prípadne paušálne výdavky či daňové paušály podľa lokálneho práva. - Nadnárodná skupina s výnosmi 2 mld. €
V krajine A dosiahne nízky GloBE ETR (napr. 9 %). Ak krajina A zaviedla QDMTT, dorovná si doplatok do 15 %. Ak nie, uplatní sa IIR/UTPR v krajinách matky alebo iných entít. - Investičná zóna s daňovým prázdninami
Skupina prevádzkuje výrobu v zóne s nulovou sadzbou CIT. Po novom musí počítať s tým, že pobádka sa „vykompenzuje“ doplatkom – ak miestna QDMTT vyrovná 0 % na 15 %, globálny efekt pobádky klesne.
Riadenie dopadov v praxi: čo by mali firmy urobiť
- Mapovanie rozsahu – posúďte, či skupina prekračuje prah výnosov a v ktorých jurisdikciách sa môže objaviť nízky ETR.
- Dáta a systémy – zosúladenie účtovných údajov s GloBE definíciami (časové rozlíšenia, dočasné rozdiely, odčítateľné položky, daňové kredity).
- Tax policy a pobádky – prehodnoťte účinnosť existujúcich úľav, zvážte prechod na kvalitnejšie schémy (napr. výskumno-vývojové superodpočty, investičné kredity kompatibilné s GloBE).
- Komunikácia s akcionármi – vysvetlenie vplyvu na efektívnu daňovú sadzbu, cash-flow a KPI po zavedení doplatkov.
Účtovné a reportovacie aspekty (high-level)
- Dočasné rozdiely – GloBE pracuje s účtovným výsledkom; zladenie s lokálnym daňovým účtovníctvom je nevyhnutné.
- Top-up accruals – potreba akruálnych odhadov doplatkov a ich prezentácie vo výkazoch.
- Country-by-Country – koordinácia CbCR, transferového oceňovania a GloBE dát znižuje riziko nesúladov.
Politicko-ekonomické zhrnutie: od paušálu k adresnosti
Historické daňové licencie boli hrubým nástrojom: jednoduché na výber, no málo adresné a potenciálne škodlivé pre MSP. Globálne minimálne dane sú presný nástroj zacielený na veľké skupiny s nízkym efektívnym zdanením, postavený na medzinárodnej koordinácii. Z pohľadu daňovej spravodlivosti aj efektívnosti ide o krok k adresnej regulácii – za cenu vyššej zložitosti výpočtu a reportingu pre dotknuté skupiny.
Checklist pre manažment a daňové oddelenie
- Patríme do rozsahu globálnej minimálnej dane (výnosový prah, cezhraničná prítomnosť)?
- Máme zmapované jurisdikcie s nízkym ETR a dostupné lokálne QDMTT pravidlá?
- Vedia naše systémy pripraviť GloBE dáta a kalkulovať top-up v požadovanej periodicite?
- Aké pobádky používame a sú kompatibilné s GloBE (aby nespôsobili len presun doplatku inde)?
- Máme pripravenú komunikáciu k dopadom na KPI a cash-flow?
Praktické odporúčania
- MSP a domáce firmy – sledujte skôr lokálne zmeny v CIT, paušáloch a odpočtoch; globálna minimálna daň vás pravdepodobne priamo nezasiahne.
- Veľké skupiny – spustite GloBE „dry-run“ na historických dátach, definujte dátové medzery a interné zodpovednosti; vyhodnoťte zmysluplnosť QDMTT v kľúčových krajinách pôsobenia.
- Investičné rozhodnutia – pri plánovaní nových fabrík/centier hodnotte netto efekt pobádok po zohľadnení doplatkov.
Rovnováha medzi príjmami štátu a podnikateľským prostredím
Debata sa posunula od jednoduchých, no neadresných daňových licencií k adresným minimálnym daniam pre veľké skupiny. Kým prvé zhoršovali fixné náklady najmä malým firmám, druhé cielia na globálne plánovanie daní. Pre podniky je kľúčové rozumieť, do ktorej kategórie patria, a podľa toho nastaviť daňovú politiku, reportovanie a investičné rozhodnutia. Pre štát ostáva výzvou vybalansovať výnos a konkurencieschopnosť – t. j. mať predvídateľné pravidlá, ktoré sú spravodlivé aj ekonomicky udržateľné.
