Medzinárodné dedičstvo

Prehľad: keď dedičstvo „leží“ v dvoch krajinách

Cezhraničné dedičstvo často zahŕňa majetok (nehnuteľnosti, účty, podiely) v dvoch a viac štátoch. V Európskej únii sa v civilných dedičských veciach uplatňuje Nariadenie (EÚ) č. 650/2012 („Nariadenie o dedičstve“), ktoré zavádza jednotné pravidlá príslušnosti súdov, určenia rozhodného práva, uznávania a výkonu a vytvára Európske osvedčenie o dedičstve (EOD). Cieľom je, aby sa celá pozostalostná vec riešila koherentne v jednom konaní, a nie osobitne pre každý štát a druh majetku.

Územný rozsah: kde Nariadenie platí a kde nie

Nariadenie sa uplatňuje medzi všetkými členskými štátmi EÚ okrem Dánska a Írska. Spojené kráľovstvo sa naň nevzťahuje (už pred vystúpením z EÚ sa nezapojilo). Pri majetku nachádzajúcom sa v týchto „mimo-režimových“ krajinách sa spravidla uplatní ich vlastné medzinárodné právo súkromné a vnútroštátne dedičské predpisy.

Príslušnosť: súd posledného obvyklého pobytu poručiteľa

Východiskom je súd (resp. orgán) členského štátu, v ktorom mal poručiteľ obvyklý pobyt v čase smrti; ten spravidla rozhoduje o celej pozostalosti bez ohľadu na to, kde sa majetok v EÚ nachádza. Obvyklý pobyt je faktická väzba – centrum života – a nevyčerpáva sa iba „trvalým bydliskom“ či formálnou registráciou. Pri sporoch hrá rolu dĺžka a pravidelnosť pobytu, rodinné a pracovné väzby, jazyk, integrácia a úmysel zotrvať.

Rozhodné právo: obvyklý pobyt vs. voľba práva štátnej príslušnosti

• Všeobecné pravidlo: na dedičstvo sa uplatní právo štátu obvyklého pobytu poručiteľa v čase smrti (unitárny prístup na celú pozostalosti).
• Professio iuris (voľba práva): poručiteľ môže v závete alebo v samostatnom vyhlásení zvoliť právo štátu svojej štátnej príslušnosti (pri viacnásobnej aj ktoréhokoľvek z nich). Táto voľba posilňuje predvídateľnosť pri majetku vo viacerých krajinách.
• Renvoi (odkazovanie späť): ak vedie všeobecné pravidlo k právu tretieho štátu (mimo EÚ), Nariadenie v istých situáciách pripúšťa renvoi, aby sa predišlo rozporným výsledkom; pri platnej voľbe práva sa renvoi neuplatní.

Výnimky a citlivé okruhy: čo Nariadenie nerieši

Nariadenie harmonizuje kolízne a procesné pravidlá, ale neharmonizuje hmotné dedičské právo členských štátov (napr. podiely dedičov, povinné diely, forma závetu – s výhradou osobitných kolíznych noriem). Ďalej sa nevzťahuje na daňové a colné otázky, rodinné majetkové režimy (BSM/majetok partnerov), vyživovaciu povinnosť, spoločnosti či trustové otázky (s výnimkou dopadov na prechod majetku). Pri rozdiele vo vecných právach umožňuje adaptáciu práva k cudziemu typu vecného práva (napr. freehold vs. vlastníctvo bytu).

Subsidiárna a prorogovaná právomoc: keď obvyklý pobyt nie je v EÚ

• Subsidiárna právomoc: ak mal poručiteľ obvyklý pobyt mimo EÚ, ale majetok sa nachádza v členskom štáte, Nariadenie povoľuje obmedzenú právomoc súdov tohto štátu pre tamojší majetok.
• Prorogácia: ak poručiteľ zvolil právo členského štátu svojej štátnej príslušnosti, môžu sa dedičia dohodnúť na právomoci súdov tohto štátu (zmluvná voľba súdu pre dedičské konanie).

Európske osvedčenie o dedičstve (EOD): praktický pas dediča

EOD vydá orgán konania v členskom štáte podľa Nariadenia; dedič, odkazovník, správca pozostalosti ním preukazujú svoje postavenie a oprávnenia v iných štátoch EÚ bez potreby ďalšieho osobitného konania. EOD sa uznáva automaticky a jeho overené kópie majú časovo obmedzenú platnosť na právne účely.

Uznávanie a výkon: rozhodnutia, verejné listiny, zmier

Rozhodnutia vo veciach dedičstva vydané v jednom členskom štáte sa v ostatných uznávajú a vykonávajú podľa mechanizmov Nariadenia (bez exequatur v tradičnom zmysle; postačujú štandardizované osvedčenia). Osobitný režim platí aj pre autentické listiny (notárske zápisnice) a súdne zmierne dohody.

Modelové situácie pri majetku v dvoch krajinách EÚ

1. Poručiteľ mal obvyklý pobyt v SR; majetok v SR a v AT: Konanie prebieha na Slovensku; aplikuje sa spravidla slovenské právo na celú pozostalosti. Po skončení konania možno použiť EOD na zápis vlastníctva v Rakúsku (kataster, banky).
2. Poručiteľ – občan FR s dlhodobým obvyklým pobytom v ES; majetok v ES a v IT: Jurisdikcia Španielsko; rozhodné právo španielske (ak nebola urobená voľba francúzskeho práva). Rozhodnutie a EOD akceptujú Taliansko aj ďalšie štáty.

Keď je časť majetku mimo režimu Nariadenia (UK, Írsko, Dánsko či tretí štát)

Ak druhá krajina nie je viazaná Nariadením, treba paralelne rešpektovať jej vlastné pravidlá (napr. probate v UK, miestne formy grantov, pravidlá lex situs pre nehnuteľnosti). Aj tak sa však oplatí využiť voľbu práva a štruktúrované plánovanie – tieto jurisdikcie často uznávajú cudzí závet alebo medzinárodné osvedčenia po splnení formálnych náležitostí (apostille, preklad), avšak proces nie je automatický.

Formálna platnosť závetu: medzinárodné pravidlá zostávajú

Nariadenie rieši predovšetkým príslušnosť a rozhodné právo. Formálna platnosť závetu sa môže posudzovať aj podľa samostatných noriem medzinárodného práva (napr. Haagsky dohovor o forme závetov), ktoré umožňujú uznať závet platný, ak zodpovedá právo miesta spísania, štátnej príslušnosti poručiteľa a pod. (užitočné pri „mobilných“ poručiteľoch).

Vecné práva a adaptácia: čo s odlišnými titulmi vlastníctva

Ak sa v štáte výkonu vyskytne vecné právo, ktoré jeho poriadok nepozná (napr. anglosaský life interest vs. kontinentálne právo), Nariadenie umožňuje adaptáciu na najbližší ekvivalent tak, aby sa zachoval účel nadobudnutého práva. Rozhodujúci je obsah a účel práva, nie jeho názov.

„Tvrdé“ pravidlá štátov: povinné diely a chránené kategórie

Aj keď je určené rozhodné právo (obvyklý pobyt alebo zvolená štátna príslušnosť), niektoré štáty chránia povinné diely blízkych (deti, manžel/ka). Nariadenie ponecháva tieto hmotnoprávne otázky vnútroštátnemu právu; spor sa rieši v rámci jedného konania, ale výsledok sa môže líšiť podľa zvoleného práva.

Procesná stratégia: ako minimalizovať riziko dvojakých konaní

1. Včasná voľba práva (professio iuris): zahrňte do závetu; zvažujte štátne príslušnosti poručiteľa a väzby rodiny.
2. Dokumentácia obvyklého pobytu: zmluvy, daňové priznania, zdravotné a sociálne väzby, rodinná situácia – dôležité pri potenciálnom spore o jurisdikciu.
3. Jedno „hlavné“ konanie a EOD: plánujte správu všetkých aktív cez jedno konanie a následný obeh EOD pre zápisy v ďalších štátoch.
4. Koordinácia s tretími štátmi: ak časť majetku leží mimo režimu (UK, Írsko, Dánsko, iný), pripravte osobitný „probate“ plán (apostille, preklady, miestny zástupca).

Najčastejšie úskalia pri dvoch krajinách

• Nejasný obvyklý pobyt: mobilný životný štýl bez jedného centra (viacero bytov) vedie k sporom o príslušnosť a rozhodné právo.
• Formálne nedostatky závetu: chýbajúce náležitosti podľa relevantných noriem; rieši sa aj cez medzinárodné kolízne pravidlá formy.
• Lex situs mimo EÚ: niektoré právne poriadky rigidne trvajú na vlastnej úprave pre nehnuteľnosti; treba paralelný postup podľa miestneho práva.
• Ignorovanie EOD: zbytočne sa otvárajú duplicitné konania a administratíva, hoci EOD zjednodušuje dokazovanie postavenia dediča.

Kontrolný zoznam pre plánovanie a konanie

• Má poručiteľ možnosť zvoliť právo štátnej príslušnosti a je to vhodné? (zapracovať do závetu)
• Je zdokumentovaný obvyklý pobyt (väzby, integrácia, úmysel)?
• Je pripravená stratégia jedného konania + EOD pre zápisy a banky v druhom štáte?
• Leží časť majetku v UK/Írsku/Dánsku alebo mimo EÚ – ak áno, je nastavený lokálny probate postup (apostille, preklady)?

Jednotné pravidlá EÚ, no dôraz na prevenciu

Nariadenie (EÚ) č. 650/2012 výrazne zjednodušuje cezhraničné dedičstvá: stanovuje jedno konanie podľa jedného práva a umožňuje plynulé uznávanie výsledkov vrátane EOD. Pri majetku v dvoch krajinách je kľúčové včasné plánovanie (voľba práva, evidencia obvyklého pobytu), procesná disciplína (správny súd, kompletné podklady) a praktická exekúcia cez EOD a lokálne zápisy. V prípade majetku mimo režimu Nariadenia rátajte s paralelným postupom podľa práva daného štátu.