Loan stacking

Čo je „loan stacking“ a prečo zvykne bolieť

Loan stacking označuje súčasné držanie viacerých menších úverov (bankových, nebankových, BNPL, kreditných kariet, mikropôžičiek), často s krátkou splatnosťou a vyššou cenou peňazí. Motiváciou býva rýchla dostupnosť, nízka jednorazová splátka či obchádzanie limitov bonity. Problémom je, že z hľadiska celkových nákladov, riadenia rizika a správania dlžníka ide spravidla o neefektívny a rizikový spôsob financovania.

Mechanika: ako sa malé úvery „nabaľujú“

• Krátke splatnosti a vysoké RPMN – mikropôžičky a BNPL sú lacné „na mesačnej fotke“, no drahé v prepočte na rok a celkovo.
• Poplatky po kúskoch – viac úverov = viac spracovateľských, vedenia, upomienkových či poistných poplatkov.
• Rozdrobené lehoty splatnosti – množstvo termínov zvyšuje riziko prehliadnutia a sankcií.
• Úverová viditeľnosť – časté dopyty do registrov a rastúci dlh zhoršujú skóre aj schopnosť neskoršej konsolidácie.

Prečo viac malých úverov zvyčajne bolí (8 dôvodov)

1. Vyššia „cena peňazí“ – malé úvery majú vyššie sadzby a RPMN; skombinované preplatia väčší, lacnejší úver.
2. Transakčné náklady naviac – každý produkt nesie svoje fixné poplatky (vedenie, upomienka, poistenie, výbery).
3. Horšia vyjednávacia pozícia – rozložený dlh na mnohých veriteľov sťažuje refinancovanie a znižuje šancu na zľavy.
4. Cash-flow volatilita – nesúrodé kalendáre splatností zvyšujú riziko omeškania a sankčných úrokov.
5. „Slepé zóny“ v rozpočte – drobné splátky subjektívne „nebolia“, kým nepresiahnu rozumné DSTI.
6. Úverový profil – viac dopytov do registrov, vyššia využitosť úverových rámcov, kratšia história zhoršujú skórovanie.
7. Kumulované zmluvné sankcie – jeden prešvihnutý termín spustí reťazec poplatkov naprieč produktmi.
8. Právne riziká – rôzne veriteľské podmienky, cross-default, kolidujúce covenants v SME segmente.

Čísla bez make-upu: ilustračné porovnanie

Potrebujete 5 000 € na 24 mesiacov.

• Varianta A (jeden úver): 5 000 € pri 14 % p.a., anuita ≈ 240,06 €/mes.; celkom ≈ 5 761,55 €.
• Varianta B (tri malé úvery): 2 000 € pri 22 % p.a. a 24 mes., 2 000 € pri 24 % p.a. a 24 mes., 1 000 € pri 26 % p.a. a 18 mes. Spolu mesačne ≈ 277,18 €; celkom ≈ 6 246,27 €.

Rozdiel v preplatení ≈ 484,72 € v neprospech „stackingu“ – a to bez započítania duplicít v poplatkoch. Ak má každý úver fixný mesačný poplatok 2 €, pri troch úveroch pridáte ďalších 48 € za 24 mesiacov. Čím kratšie splatnosti a vyššie sadzby, tým je rozdiel väčší.

Dopad na finančné metriky (DTI, DSTI, ICR)

• DTI (Debt-to-Income) – celkový dlh verzus príjem. Stacking ťahá DTI nahor a limituje schváliteľnosť budúcich úverov.
• DSTI (Debt Service-to-Income) – podiel mesačných splátok na príjme. Množina malých splátok rozoráva kalendár a zvyšuje riziko výpadku.
• ICR/DSCR – schopnosť kryť úroky/splátky z cash-flow (dôležité v SME). Viac menších záväzkov zvyčajne znižuje buffer pri poklese tržieb.

Behaviorálne pasce: prečo mozog „miluje“ malé splátky

• Myopia a mentálne účtovníctvo – drobné splátky sa javia zvládnuteľné, celok ostáva skrytý.
• Plánovací optimizmus – podcenenie neočakávaných výdavkov, nadcenenie budúcich príjmov.
• Poplatková slepota – jednotlivo zanedbateľné, spolu materializujú rozpočtovú dieru.

Špecifiká podľa produktov: BNPL, mikropôžičky, kreditky

• BNPL – nulové či nízke úroky pri včasnej úhrade; meškanie však spúšťa poplatky a zhoršuje skóre. Viac paralelných BNPL = kalendárový chaos.
• Mikropôžičky – veľmi krátke splatnosti a vysoké RPMN; „rolovanie“ je rebríkom k predraženému dlhu.
• Kreditné karty – bezúročné obdobie je fajn, no zostatok po termíne je drahý; viac kariet = vyššia využitosť limitov a tlak na skóre.

Kedy dáva viac menších úverov zmysel (výnimky)

• Účelové oddelenie rizika v SME (iné kolaterály, iné splatnosti).
• Projektové fázy – tranže na míľniky s kontrolou čerpania.
• Krátkodobé bridge s jasným exitom a nízkou poplatkovou záťažou.

Aj v týchto prípadoch platí: priebežná apetítová kontrola, cash buffer a koordinované zmluvy (intercreditor, pari passu).

Právne a zmluvné riziká „stackingu“

• Cross-default – omeškanie u jedného veriteľa môže spustiť sankcie u iného.
• Kolízia záruk – sľúbený kolaterál viacerým stranám, konflikty priorít.
• Nepriehľadné RPMN – agresívne poplatkové štruktúry, zmluvné pokuty, upomienky.

„Prvá pomoc“ pri preťažení: akčné kroky na 30 dní

1. Audit záväzkov – zoznam všetkých úverov: veriteľ, zostatok, sadzba/RPMN, splatnosť, poplatky, dátum splátky.
2. Prioritizácia – zaplaťte okamžité hrozby (sankcie, exekúcie), potom hypotéku/kolaterálne úvery, potom zvyšok podľa avalanche (najdrahší najskôr) alebo snowball (najmenší zostatok pre motiváciu).
3. Jedna konsolidačná splátka – zjednoťte dlh, ak to dáva zmysel v RPMN a poplatkoch; vyjednajte odpustenie časti príslušenstva.
4. Režim „hardship“ – požiadajte veriteľov o dočasnú úľavu (odklad, zníženie úroku, úprava kalendára); trvajte na písomnom potvrdení.
5. Rozpočet a rezervy – minimalizujte variabilné výdavky, smerujte prebytky do bufferu aspoň na 1–2 splátky.

Konsolidácia vs. refinancovanie: ako vyhodnotiť „all-in“

• APRC/RPMN porovnanie – sledujte všetky náklady (spracovanie, odhad, poistenia, kataster, predčasné splatenie, doplnkové produkty).
• Splatnosť – konsolidácia zníži splátku, ale môže zvýšiť celkové preplatenie; zvoľte skrátenú splatnosť, keď cash-flow dovolí.
• Kolaterál a podmienky – ak ručíte nehnuteľnosťou, vyhodnoťte LTV, poistenie a „čo ak“ scenáre (pokles príjmu, sadzieb/príjmov).

Prevencia: ako sa „stackingu“ vyhnúť

• Pravidlo 48 hodín – pri každom novom dlhu si dajte 2 dni na prepočet a chladnú hlavu.
• Limit dopytov – viac „hard“ dopytov do registrov v krátkom čase znižuje skóre a zdražuje budúce financovanie.
• „Sinking fund“ – pravidelné odkladanie malej čiastky na veľké výdavky (auto, opravy), aby ste nemuseli siahať po mikropôžičkách.
• Jedna karta, jeden BNPL – ak už musíte, udržiavajte portfólio prehľadné a kalendár kontrolovateľný.

Mini-case: silná ilúzia nízkej splátky

Kombinácia troch menších úverov dá mesačne o 37 € vyšší odtok (277 € vs. 240 € pri jednom väčšom úvere), ale subjektívne pôsobí prijateľnejšie, lebo „nikde nie je veľká splátka“. Z hľadiska rizika je však horšia: tri termíny, troje sankcií pri meškaní, tri kanály komunikácie a o ~485 € vyššie preplatenie.

SME a živnostníci: špecifiká podnikateľského „stackingu“

• Prevádzkové mikroúvery – krátke splatnosti s factor-like cenou; dobré na sezónu, zlé ako trvalý model.
• Kolísanie tržieb – dávajte pozor na debt service seasonality; uzavrite intercreditor dohody, nastavte cash sweep na lepšie mesiace.
• Cross-default a pari passu – koordinujte záväzky, aby jedna pohľadávka nespustila dominový efekt.

Kontrolný zoznam pred „ďalším malým úverom“

1. Aký je môj DSTI dnes a po novom úvere?
2. Koľko zaplatím all-in vrátane poplatkov a poistení?
3. Je to nevyhnutná potreba? Existuje lacnejšia alternatíva (odklad nákupu, predaj majetku, prenájom)?
4. Neviem lepšie refinancovať alebo konsolidovať existujúce dlhy?
5. Nezvýši sa riziko kalendárovej chyby (nový termín splatnosti, kolízia dátumov)?

Menej je často viac

Loan stacking je rýchle, pohodlné – a z dlhodobého pohľadu spravidla drahé a riskantné. Jedna prehľadná, lacnejšia a disciplinovane splácaná línia financovania býva takmer vždy výhodnejšia než spleť malých úverov. Ak už ste v „stackingu“, konajte v dvoch krokoch: (1) stabilizujte cash-flow a zabráňte sankciám, (2) hľadajte cestu k zjednodušeniu – konsolidácia, refinancovanie, rozumné skracovanie splatnosti a rezervy. Cieľom nie je len nižšia splátka, ale nižšie celkové preplatenie a nižšie riziko zlyhania.