Kvant vs. kval

Kvant vs. kval

Kvant vs. kval: dve perspektívy na tú istú otázku

Kvantitatívne prístupy opisujú realitu pomocou čísel, meraní a štatistických testov; kvalitatívne prístupy skúmajú významy, kontexty a mechanizmy prostredníctvom slov, obrazov a interakcií. Obe perspektívy sa dopĺňajú. Kľúčom k rozumnému výberu nie je „čo je lepšie“, ale akú otázku kladiete, aké dáta máte a aký typ rozhodnutia potrebujete urobiť.

Kedy stačí deskriptíva: rozhodovacie situácie s nízkym rizikom a jasným vzorom

  • Mapovanie stavu: potrebujete vedieť „koľko“ a „kde“ (počty, percentá, podiely, mediány, rozptyl). Príklady: odhad účasti na seminároch, distribúcia známok, časové rozloženie aktivít v LMS.
  • Monitoring trendov: pravidelne sledujete smer a veľkosť zmien (kĺzavé priemery, kvartily, jednoduché indexy), bez ambície kauzálne vysvetľovať príčiny.
  • Výber priorít: rozhodnutie závisí skôr od poradia než od presnosti bodového odhadu (ranky tém podľa frekvencie výskytu chýb).
  • Malé rozhodnutia: náklady nesprávneho kroku sú nízke; postačí robustný prehľad (napr. výber 3 z 10 tém na opakovanie podľa výskytu otázok).

Deskriptíva je často dostatočná, ak odpoveď nevedie k zásadnej investícii alebo ak sú vzory tak výrazné, že prežijú aj bez sofistikovaného modelu.

Kedy netreba model: signály „zbytočnej“ inferencie

  • Nezodpovedajúce dáta: malý, nereprezentatívny a skreslený vzor (napr. dobrovoľnícky prieskum bez kontroly výberu) – model pridá falošnú presnosť.
  • Jasný efekt veľkosti: rozdiely sú tak veľké, že ich vidno aj hrubou deskriptívou (napr. 20 % vs. 80 % úspešnosť).
  • Neexistuje kauzálny plán: bez dizajnu (randomizácia, prirodzené experimenty, instrumenty) nepretavíte asociačné dáta na príčinu – model nezachráni chýbajúci identifikačný rámec.
  • Nízka rozhodovacia rizikovosť: lacné A/B rozhodnutie zvládnete pilotom a deskriptívou.
  • Silná doménová priorita: keď je teoretické očakávanie i praktické obmedzenie jasné (bezpečnostné limity v labáku), nepotrebujete fitovať prediktívny model.

Keď deskriptíva nestačí: potreba inferencie, modelu alebo kvalitatívneho hĺbenia

  • Generalizácia: chcete odhadnúť parametre populácie alebo testovať hypotézy (intervaly spoľahlivosti, testy významnosti, Bayesovské odhady).
  • Predikcia: potrebujete spočítať pravdepodobnosť budúcich udalostí (regresie, stromy, logistické modely), pretože rozhodnutie má finančné alebo reputačné dopady.
  • Kauzalita: zaujíma vás efekt zásahu (RCT, difference-in-differences, RD, IV, syntetické kontroly) – deskriptíva nezachytí proti-faktuál.
  • Mechanizmy: kvant nájde vzor, no prečo k nemu dochádza odhalí kvalitatívne skúmanie (rozhovory, fokusové skupiny, pozorovanie).

Rozhodovacia matica: ktorá stratégia sa hodí k vašej otázke

Typ otázky Dáta Riziko rozhodnutia Odporúčaný prístup
„Kde sme teraz?“ Agregované metriky, popisy Nízke Deskriptíva + vizualizácia
„Čo sa pravdepodobne stane?“ Panel/časové rady Stredné Jednoduchý prediktívny model, valída cez holdout
„Čo spôsobuje zmenu?“ Experiment/kvázi-experiment Vysoké Kauzálny dizajn + robustné odhady
„Prečo to tak je?“ Rozhovory, dokumenty, terén Stredné Kvalitatívna analýza (tematizácia, kódovanie)

Pravidlo proporcionality: zložitosť metódy vs. zložitosť rozhodnutia

Metodická náročnosť by mala rásť s vkladom a neurčitosťou. Ak rozhodnutie mení kurikulum, rozpočet alebo reputáciu, je rozumné prejsť od deskriptívy k identifikačne čistému modelu (alebo zmiešanému dizajnu). Naopak, pri drobných operatívnych voľbách stačí dobre spravený popis a kontrolný zoznam rizík.

Deskriptíva, ktorá je „slušná“: minimálne štandardy

  • Rozdelenia, nie len priemery: mediány, kvartily, hustoty; pri skreslených dátach sa vyhnite priemerom bez kontextu.
  • Intervaly neistoty: aj pri deskriptíve ukážte intervaly spoľahlivosti (bootstrapping pri malých N).
  • Segmentácia: rozpad podľa relevantných skupín (napr. ročníky, typy úloh), no s kontrolou multiplicity porovnaní.
  • Vizualizácia: boxploty, ridgeline, ECDF; náhodné bodky pri malých vzorkách, aby ste videli reálne pozorovania.

Keď stačí kvalitatívny prístup bez modelu

  • Skoré štádium výskumu: mapujete pojmy, procesy a aktérov (prieskumné rozhovory, pozorovanie).
  • Komplexné javy: význam závisí od kontextu (identita, motivácia, interakcie v skupine) – čísla bez interpretácie zlyhávajú.
  • Nízke N, vysoké hĺbky: keď je prípadov málo, ale bohaté (prípadové štúdie, etnografia, dokumentová analýza).
  • Potrebujete teoretický rámec: generovanie hypotéz pre následné kvantitatívne testy.

Zmiešané metódy: postup „kval → kvant → kval“

  1. Kvalitatívne identifikujte kategórie, hypotézy a mechanizmy.
  2. Kvantitatívne otestujte frekvenciu, silu a robustnosť javov.
  3. Kvalitatívne interpretujte prečo výsledky vyzerajú tak, ako vyzerajú (vrátane odchýlok a kontextu).

Tento cyklus minimalizuje riziko „modelového dogmatizmu“ alebo naopak „anekdotickej slepoty“.

Model nie je cieľ, ale nástroj: typické pasce

  • Overfitting: model opisuje šum, nie signál; chýba validačný plán (cross-validation, out-of-time testy).
  • Pseudokauzalita: zámena korelácie za príčinu; ignorovanie skrytých premenných a výberovej zaujatosti.
  • Čierna skrinka bez interpretácie: vysoká presnosť bez vysvetliteľnosti tam, kde potrebujete legitimizovať rozhodnutie.
  • P-hacking a multiplicita: množenie testov bez korekcie (Benjamini–Hochberg, Bonferroni podľa potreby).

Mini-prípady: kedy by ste model zbytočne prestrieľali

  • Didaktická intervencia v jednom seminári: stačí deskriptívny prehľad účasti a jednoduchá spätná väzba.
  • Porovnanie dvoch formátov kvízu: ak rozdiel v úspešnosti je 30 p. b. na vzorke 200 študentov, hrubá deskriptíva a jednoduchý test postačia; hlboký prediktívny model neprinesie úžitok.
  • Výber literatúry pre opakovanie: frekvencie chýb v úlohách sú jasné; modelovanie neakceleruje rozhodnutie.

Mini-prípady: kedy bez modelu riskujete

  • Reforma hodnotenia: meníte pravidlá pre stovky študentov – potrebujete simuláciu dopadov a robustné odhady.
  • Prijímacie procesy: predikcia úspešnosti, fairness a auditovateľnosť; bez modelu a testu zaujatosti hrozia škody.
  • Alokácia zdrojov: rozpočet na tutoring podľa rizika zlyhania – vyžaduje predikčné skóre a validáciu.

Kontrolný zoznam: rozhodnutie „deskriptíva vs. model vs. kval“

  • Otázka: opis, predikcia, kauzalita alebo význam?
  • Dáta: kvalita vzorky, miera chýbajúcich hodnôt, zber a výberové mechanizmy.
  • Riziko: náklady zlej voľby a potreba legitimizácie.
  • Validácia: ak použijem model, ako overím jeho zobecniteľnosť a stabilitu?
  • Interpretácia: potrebujem vysvetliteľnosť pre stakeholderov?
  • Etika: súhlas, ochrana súkromia, spravodlivosť a dopady na skupiny.

Praktické šablóny bez modelu (rýchle, ale disciplinované)

  • Deskriptívny report: cieľ (1 veta) → definície metrík → rozdelenia a segmenty → hlavné zistenia (3–5 bodov) → limity → odporúčanie (1 strana).
  • Qual kódovanie: výber vzorky → kódovací rámec (témy, subkódy) → spoľahlivosť kódovania → syntéza vzorov → citácie pre ilustráciu → implikácie.
  • Mixed quick scan: krátky rozhovor (N=10) na hypotézy → rýchla deskriptíva archívnych dát → spätná kval validácia.

Keď už model, tak robustne: minimálne požiadavky

  • Predregistrácia alebo plán analýzy: čo testujem a ako rozhodujem vzhľadom na viacnásobné porovnania.
  • Validačný režim: holdout, cross-validation, zmysluplné metriky (MAE, AUC, Brier), nie len presnosť.
  • Senzitivity: alternatívne špecifikácie, robustné štandardné chyby, placebá.
  • Čitateľná interpretácia: efekty v prirodzených jednotkách, parciálne závislosti, SHAP/ICE, alebo jednoduchšie modely.

Komunikácia výsledkov: zmysel nad formou

Bez ohľadu na prístup platí: vysvetlite, čo výsledky znamenajú pre rozhodnutie, a s akou neistotou. Ukážte, čo by sa zmenilo, ak by boli predpoklady porušené. Radšej menší počet dobre vysvetlených grafov než preplnené tabule čísiel.

Etické a praktické limity

  • Reidentifikácia: aj agregované čísla môžu ohroziť súkromie malých skupín; používajte minimálne prahy a maskovanie.
  • Bias v dátach: deskriptíva môže zrkadliť historické nerovnosti; model ich môže reprodukovať – potrebná auditovateľnosť.
  • Transparentnosť: dokumentujte kroky, rozhodnutia a limity – aby boli replikovateľné.

Právo na primeranosť

Dobrá metodická prax neznamená vždy „viac modelu“. Znamená primeranosť medzi otázkou, dátami, rizikom a potrebou interpretácie. Deskriptíva je rýchly, lacný a často postačujúci nástroj na orientáciu a operatívne rozhodnutia. Kvalitatívny prístup je nenahraditeľný, keď hľadáte mechanizmy a významy. Model má zmysel vtedy, keď potrebujete generalizovať, predikovať alebo identifikovať kauzálne efekty – a vtedy si zaslúži disciplinovaný dizajn, validáciu a zrozumiteľnú komunikáciu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *