Prečo pri dlhoch nestačí pozerať len na nominálnu sadzbu
Každý dlh má nominálnu cenu (zmluvná úroková sadzba, poplatky) a reálnu cenu (očistenú o infláciu). Reálna cena lepšie zachytáva, koľko „skutočnej kúpnej sily“ splácate. Pri vyššej inflácii sa časom znižuje reálna hodnota istiny aj splátok, pri nízkej inflácii alebo deflácii naopak dlh „ťažšie bolí“.
Fisherova aproximácia: ako sa počíta reálna sadzba
Reálna úroková sadzba r sa približne rovná nominálnej sadzbe i mínus očakávaná inflácia π: r ≈ i − π. Presnejšie platí (1 + i) = (1 + r) × (1 + π). Ak je inflácia vyššia než nominálna sadzba, reálna sadzba môže byť záporná – vtedy reálna záťaž dlhu klesá rýchlejšie.
Reálna hodnota istiny a splátok v čase
- Fixná splátka v nomináli (anuita) znamená, že každá budúca splátka má nižšiu kúpnu silu pri kladnej inflácii. Pri 5 % inflácii má splátka o 5 rokov ~78 % dnešnej kúpnej sily.
- Istina sa spláca postupne; inflácia „eroduje“ jej reálnu hodnotu, najmä pri dlhých splatnostiach.
- Variabilná sadzba prenáša časť inflácie do nominálneho úroku – reálna záťaž sa môže stabilizovať alebo aj vzrásť, podľa toho, či sadzby rastú viac ako inflácia.
Inflácia a typ úveru: fix vs. variabil, krátky vs. dlhý
- Dlhá fixácia pri nečakane vysokej inflácii: výhodná pre dlžníka (reálna splátka klesá, úrok ostáva fixný).
- Krátka fixácia/variabil: banka mení sadzbu podľa trhu. Ak centrálna banka zvyšuje sadzby nad infláciu, reálna sadzba rastie a dlh zdražie.
- Krátka splatnosť má menší „inflačný štít“, ale nižší celkový úrok. Dlhá splatnosť maximalizuje eróziu reálnej istiny, no môže viesť k vyšším úrokom v súčte.
Mzdy, príjmy a reálny dlh
Ak nominálne príjmy rastú tempom blízkym inflácii, pomery ako splátka/príjem (DSTI) sa prirodzene zlepšujú. Riziko je, keď mzdy nerastú tak rýchlo – vtedy inflácia síce znižuje reálnu istinu, ale rozpočtovo vás môže stále tlačiť vyššia nominálna splátka (po refixácii či pri variabile).
Daňové a účtovné efekty (bez individuálneho poradenstva)
- Domácnosti: zaplatené úroky sú spravidla nedaňové, o reálne/nom. rozdiely sa nestaráte, dôležitý je cash-flow.
- Podnikatelia/SZČO: nominálne úroky sú daňovým nákladom; inflácia reálne znižuje bremeno dlhu aj „zdaňuje“ peňažné zostatky. Zohľadnite účtovnú metodiku a špecifické pravidlá (napr. tenká kapitalizácia).
Inflácia a splátkový kalendár: čo sledovať v číslach
- RPMN vs. inflácia: RPMN je nominálne číslo; pri porovnaní dvoch úverov počas inflačného šoku je vhodné pozrieť aj reálny efekt (o koľko klesne reálna istina).
- Amortizačný profil: v prvej tretine splatnosti platíte viac úrokov, neskôr viac istiny. Vysoká inflácia „pomáha“ najmä v prvých rokoch, ak je sadzba fixná.
- Refixácia: prechod na vyššiu nominálnu sadzbu môže „zobrať“ inflačný benefit. Sledujte výhľad sadzieb vs. inflácie (reálna sadzba po refixácii).
Scenáre: ako inflácia mení reálnu cenu dlhu
- Scenár A – Fix 1,8 % p.a., inflácia 6 % p.a.: reálna sadzba ~−4,2 %. Reálne bremeno splátok klesá. Optimálne je skracovať splatnosť, ak rozpočet dovoľuje – maximalizujete reálnu úsporu úrokov.
- Scenár B – Variabil, sadzba rastie z 2 % na 6 %, inflácia 8 % → 4 %: v prvej fáze reálna sadzba ~−2 %, potom ~+2 %. Pri poklese inflácie a vyšších sadzbách sa reálna záťaž zvyšuje; zvážte prechod na fix.
- Scenár C – Deflácia −1 % p.a., fix 3 %: reálna sadzba ~4 %. Dlh reálne zdražie; priorita je znižovať istinu skôr (mimoriadne splátky, kratšia splatnosť).
Riziká spoliehania sa na „inflačnú eróziu“
- Refixačné riziko: pri najbližšej refixácii môže sadzba vyskočiť viac než inflácia klesne.
- Príjmové riziko: ak mzdy nerastú, „papierový“ reálny benefit nepomôže s mesačnou splátkou.
- Likviditné riziko: vyššie ceny energií a tovarov vyčerpajú rezervy; aj s nižšou reálnou istinou hrozí zlyhanie.
- Trhové riziko nehnuteľností: pokles cien zvýši LTV pri refinancovaní a zhorší cenu úveru.
Stratégie pre dlžníka v inflačnom prostredí
- Udržať alebo vyjednať výhodnú fixáciu počas obdobia vyššej inflácie (záporná reálna sadzba pracuje vo váš prospech).
- Mimoriadne splátky smerovať do rokov s kladnou reálnou sadzbou; pri záporných reálnych sadzbách zvážte skôr budovanie rezervy.
- Refinancovanie: pri klesajúcich sadzbách a pretrvávajúcej inflácii sa dá spojiť zníženie nominálnej sadzby so skrátením splatnosti bez rastu splátky.
- Rezerva 3–6 mesiacov výdavkov chráni pred šokom pri refixácii a znižuje pravdepodobnosť drahej delikvencie.
Inflácia vs. poplatky a vedľajšie náklady
Poplatky sú nominálne a platia sa vopred (poskytnutie úveru, odhad, spracovanie). Pri vysokej inflácii ich reálny význam trochu klesá, ale v návratnosti refinancovania stále rozhodujú. Porovnávajte celkový preplatený úrok + poplatky v nomináli a citlivosť na infláciu.
Úvery indexované na infláciu a variabilné mechanizmy
- Indexované úvery (vzácnejšie pri retaili): splátky rastú s infláciou, nominálna istina sa „reálne fixuje“ – rozpočtové riziko sa prenáša na dlžníka.
- Variabil podľa krátkej sadzby: nepriamy prenos inflácie (cez menovú politiku). Citlivosť je vyššia, ale zvyčajne s oneskorením a nad/pod reakciou.
Meranie inflácie: očakávania vs. skutočnosť
Finančné rozhodnutia robíte podľa očakávanej inflácie (plán, rozpočet). Skutočná inflácia sa môže líšiť. Pracujte so scenármi (optimistický, základný, pesimistický) a testujte schopnosť splácať pri vyššej nominálnej sadzbe a nižšom mzdovom raste.
Praktický rámec rozhodovania
- Vyčísliť reálnu sadzbu pre najbližší rok (i − π) a pre tri scenáre inflácie.
- Spočítajte amortizáciu (PMT, podiel úrok/istina) pre dnešnú a „po refixácii“ sadzbu.
- Rozhodnite o splatnosti: pri záporných reálnych sadzbách udržať splátku a skracovať splatnosť, pri kladných reálnych sadzbách zvážiť rýchlejšie znižovanie istiny alebo zníženie rizika refixácie.
- Definujte spúšťače (thresholdy): ak ponuka klesne o X bps, ak LTV sa zlepší pod Y %, ak reálna sadzba stúpne nad Z % → konať (refinancovať/mimoriadne splatiť).
Časté omyly
- „Inflácia vždy pomáha dlžníkom“ – nie, pri refixácii alebo variabile sa môže reálna sadzba zvýšiť.
- „Nominálne zníženie splátky = reálna úspora“ – rozhoduje celkový preplatený úrok a dĺžka splatnosti, nie iba mesačná splátka.
- „Poplatky sú malé, netreba riešiť“ – pri krátkom zvyšku splatnosti vedia zjesť celú úsporu.
FAQ
Mám pri vysokej inflácii urýchliť splácanie? Ak máte lacnú fixnú sadzbu a inflácia je vyššia než úrok (záporná reálna sadzba), z čisto finančného pohľadu sa často viac oplatí držať rezervu/investovať konzervatívne. Ak sa blíži refixácia a čakáte vyššiu nominálnu sadzbu, mimoriadna splátka znižuje riziko.
Je lepšia variabilná sadzba v inflácii? Len ak očakávate rýchly pokles sadzieb a máte rezervu. Inak fixácia chráni rozpočet pred „prestrelením“ nominálnej sadzby nad infláciu.
Má zmysel refinancovať len kvôli inflácii? Nie priamo. Zmysel má refinancovať, ak viete znížiť nominálnu sadzbu a/alebo skrátiť splatnosť pri prijateľných nákladoch a s ohľadom na reálnu sadzbu.
Zhrnutie
Reálna cena dlhu rozhoduje o tom, ako veľmi váš dlh „bolí“ v kúpnej sile. Vysoká inflácia pri fixnej nízkej sadzbe pracuje pre dlžníka, nízka inflácia alebo deflácia zvyšuje reálne bremeno. Kľúčom je rozumieť vzťahu medzi nominálnou sadzbou, infláciou a refixáciou, modelovať scenáre a mať jasnú stratégiu: dobrú fixáciu, primeranú rezervu, racionálne refinancovanie a cielené mimoriadne splátky.
