Čo je „gig economy“ a prečo je z daňového hľadiska špecifická
„Gig economy“ (platformová ekonomika) označuje spôsob zárobku cez digitálne platformy, ktoré sprostredkujú jednorazové alebo krátkodobé zákazky medzi poskytovateľom a klientom. Typické príklady: kuriérske a taxislužby (napr. doručovanie jedla, preprava osôb), ubytovacie platformy (krátkodobé prenájmy), marketplace pre služby (programovanie, dizajn, preklady), predaj digitálneho obsahu a mikroúlohy. Z daňového pohľadu je špecifická tým, že zodpovednosť za zdanenie je na jednotlivcovi (poskytovateľovi), pričom platformy čoraz častejšie reportujú príjmy používateľov daňovým správam (DAC7). Preto je kľúčové nastaviť si registrácie, evidenciu a odvody správne už od začiatku.
Typy príjmov v platformovej ekonomike a ich kvalifikácia
- Služby „on-demand“: preprava, doručovanie, upratovanie, remeselné práce – spravidla príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti (SZČO) podľa živnosti.
- Digitálne služby: tvorba webu, grafiky, copywriting, preklady – SZČO (slobodné povolanie) alebo príjmy podľa autorského zákona (honoráre).
- Platformové prenájmy: krátkodobé ubytovanie (platformy typu „home-sharing“) – buď prenájom (pasívnejší režim), alebo ubytovacie služby (podnikanie), podľa rozsahu služieb (upratovanie, recepcia, raňajky, marketing).
- Predaj tovaru/digitálneho obsahu: marketplace, šablóny, stock fotografie – príjmy z podnikania; pri cezhraničných predajoch môže vstupovať do hry DPH a osobitné režimy (OSS/IOSS).
Rozlíšenie medzi príležitostným príjmom a podnikaním závisí od sústavnosti, cieľa dosiahnuť zisk a organizovanosti. Pri pravidelných zákazkách, využívaní platformy a marketingu spravidla ide o podnikanie (živnosť/SZČO).
Registrácie: DIČ, živnosť, ďalšie povinnosti
- Živnosť / iný právny titul: väčšina platforiem vyžaduje, aby ste boli podnikateľ (SZČO alebo s. r. o.). Ohlásenie živnosti podľa predmetu (napr. kuriérske služby, ubytovacie služby, programovanie).
- Daň z príjmov (DIČ): registrácia na daňovom úrade – pridelenie DIČ pre podávanie daňového priznania.
- DPH: základná povinná registrácia pri dosiahnutí obratového limitu (národný limit). Okrem toho existujú špeciálne registrácie pri cezhraničných službách (prijímanie služieb z EÚ s prenesením daňovej povinnosti, poskytovanie služieb zahraničným osobám, OSS/IOSS pre elektronicky poskytované služby a zásielkový predaj).
- Miestne povinnosti: ubytovacie platformy – ohlasovacia povinnosť voči obci, miestna daň za ubytovanie, ubytovacie knihy, prípadne kategorizácia ubytovania.
- Platobné brány a platformy: niekedy požadujú overenie daňovej rezidencie a identifikáciu na účely prevencie prania peňazí (AML/KYC).
Evidencie a fakturácia: čo mať v poriadku
- Príjmová evidencia: mesačne/kvartálne exporty z platformy (výplaty, provízie, storna). Uchovávať výpisy a zrážky provízií.
- Výdavky: reálne náklady (PHM, mobil, internet, poistky, amortizácia) vs. paušálne výdavky podľa zákonných limitov. Pri digitálnych službách často výhodné paušály; pri logistike môžu vyjsť lepšie skutočné výdavky.
- Faktúry/účtenky: ak platforma fakturuje klientovi „vo svojom mene“ a vám vypláca odmenu, vystavujete doklad platforme (self-billing je častý). Sledujte, či ide o službu do zahraničia (miesto dodania mimo SR) – dopad na DPH.
- DPH denník: ak ste platiteľ, veďte záznamy pre tuzemské plnenia, intrakomunitárne služby a reverse charge.
Výpočet základu dane a voľba výdavkov
Základ dane = zdaniteľné príjmy – daňovo uznané výdavky. Možnosti:
- Skutočné výdavky: napr. palivo, servis, amortizácia vozidla, pracovné pomôcky, platformové poplatky, poistky, nájom pri pracovnom priestore, softvér a licencie.
- Paušálne výdavky: percento z príjmov do zákonného stropu + povinné odvody; administratívne jednoduché, no pri kapitálovo náročných činnostiach môže byť menej výhodné.
Nezabudnite na nezdaniteľné časti základu dane, daňový bonus (na deti, škôlku – podľa aktuálnych pravidiel) a prípadné odpočty (doplnkové dôchodkové sporenie, hypotéky – ak legislatíva umožňuje).
DPH pri platformových službách: smerodajné princípy
- Limit pre povinnú registráciu v tuzemsku: po prekročení obratu je potrebné registrovať sa a odvádzať DPH z tuzemských zdaniteľných plnení.
- Miesto dodania služieb: pri B2B službách do EÚ je štandardom reverse charge (miesto dodania u odberateľa); pri B2C sa posudzuje podľa druhu služby (elektronicky poskytované, preprava, ubytovanie – často miesto, kde sa uskutoční).
- OSS/IOSS: zjednodušené režimy na odvod DPH pri cezhraničných B2C plneniach (digitálne služby, predaj tovaru na diaľku). Zvážte, ak platforma predáva vaším menom do iných krajín.
- „Deemed supplier“ a marketplace: pri tovare a niektorých modeloch môže byť platforma považovaná za dodávateľa pre účely DPH; potom sa vaša zodpovednosť mení (zvyčajne dostávate od platformy „čisté“ príjmy).
Sociálne a zdravotné poistenie
Pri SZČO vznikajú odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne podľa dosiahnutého základu dane a platnej legislatívy. Typicky:
- Zdravotné poistenie: preddavky a ročné zúčtovanie podľa daňového základu; minimá/maximá sa menia každoročne.
- Sociálne poistenie: povinnosť často vzniká od nasledujúceho júla po prvom zdaňovacom období, ak prekročíte zákonný príjmový limit; výška odvodov sa každý rok prepočítava.
- Vedľajšia činnosť (pri zamestnaní): iný režim minimálnych platieb; oplatí sa optimalizovať načasovanie začiatku podnikania.
DAC7: prečo daňová správa „vidí“ platformové príjmy
Smernica EÚ DAC7 ukladá platformám povinnosť identifikovať predajcov/poskytovateľov a reportovať ich ročné príjmy daňovým správam (vrátane osobných údajov, počtu transakcií, provízií). To zvyšuje pravdepodobnosť krížovej kontroly. Prakticky to znamená, že zamlčanie príjmov je veľmi rizikové – platforma údaje oznámi aj bez vašej súčinnosti.
Medzinárodné aspekty: rezidencia, zdroj príjmu a zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia
- Daňová rezidencia: určuje, kde priznávate celosvetové príjmy; pri dlhšom pobyte v zahraničí alebo „digitálnom nomádstve“ sledujte 183-dňové pravidlá a stredisko životných záujmov.
- Štát zdroja: pri ubytovaní a preprave často vzniká právo zdaňovať v mieste výkonu; honoráre a on-line služby spravidla v štáte rezidencie odberateľa (B2B) cez reverse charge (DPH), pre daň z príjmov rozhoduje ZZDZ.
- Stála prevádzkareň: ak v cudzine vytvoríte „PE“ (kancelária, systematická činnosť), časť zisku môže byť zdanená v cudzom štáte.
Modelové scenáre a ich daňový dopad
| Scenár | Daň z príjmov | DPH | Odvody |
|---|---|---|---|
| Kuriér cez platformu v tuzemsku | SZČO; základ dane po odpočítaní výdavkov | Platiteľ po prekročení limitu; inak nie | Zdravotné preddavky; sociálne podľa výsledku |
| Freelancer – B2B služby klientom v EÚ | SZČO; priznáva celosvetovo | Miesto dodania u odberateľa – reverse charge; kontrolný výkaz podľa režimu | Podľa daňového základu |
| Krátkodobé ubytovanie cez platformu | Podnikanie alebo prenájom podľa rozsahu služieb | DPH miesto nehnuteľnosti; miestna daň za ubytovanie | Podľa výsledku činnosti |
Riziká a najčastejšie chyby
- Nesprávna kvalifikácia príjmu: označenie ubytovacích služieb ako „prenájom“ len kvôli výhodnejšiemu zdaneniu.
- Ignorovanie DPH: prekročenie obratu bez registrácie, nesprávne uplatnenie miesta dodania pri cezhraničných službách.
- Neúplná evidencia: chýbajú exporty transakcií z platformy, zmluvy a provízne výpisy (ťažké preukazovanie pri kontrole).
- Zanedbanie odvodov: oneskorené registrácie, podcenené preddavky a následné nedoplatky.
- Nezohľadnenie DAC7: spoliehanie sa, že „platforma to nehlási“; vysoké riziko domerania.
Optimalizačné zásady (legálne a udržateľné)
- Výber režimu výdavkov: prepočítať paušál vs. skutočné náklady (vozidlo, amortizácia, softvér).
- Segmentácia činností: oddeliť ubytovanie od doplnkových služieb, ak to zlepší prehľadnosť a DPH režim.
- Rozumné načasovanie investícií: obstaranie majetku a odpisy vs. cash-flow a daňová záťaž.
- OSS/IOSS pri digitálnych B2C – zníženie administratívy pri predaji do viacerých krajín.
- Priebežné prehľady: kvartálne „mini závierky“ – včasné plánovanie preddavkov a rezerv na daň/DPH.
Kontrolný zoznam: čo mať pripravené ku koncu roka
- Export všetkých transakcií a provízií z platforiem; párovanie s bankovým účtom.
- Rozhodnutie o režime výdavkov; inventár majetku, evidencia jázd (ak relevantné).
- Prepočet DPH povinností (tuzemsko, reverse charge, OSS) a doplnenie chýbajúcich registrácií.
- Kontrola odvodov a prípadná úprava preddavkov.
- Archivácia zmlúv, potvrdení a AML/KYC dokumentácie pre auditnú stopu.
FAQ – krátke odpovede na časté otázky
- Musím byť živnostník, ak kuriérčim cez platformu pravidelne?
- Áno, pravidelná zárobková činnosť za účelom zisku sa považuje za podnikanie (SZČO).
- Počíta sa DPH z celej ceny, aj keď platforma si berie províziu?
- Záleží na zmluvnom modeli. Často fakturujete platforme svoju odmenu (zdaniteľný základ je hodnota vašej služby); platforma fakturuje koncovému zákazníkovi.
- Platforma je v zahraničí – musím riešiť DPH?
- Pri B2B službe do EÚ ide zvyčajne o reverse charge (miesto dodania u odberateľa), no sledujte tuzemský obrat a prípadné OSS režimy pre B2C.
- Čo je DAC7 a dotkne sa ma?
- Áno, platforma môže povinne reportovať vaše príjmy daňovým orgánom. Majte evidenciu v poriadku, aby údaje sedeli.
Zhrnutie: kľúčové princípy pre platformové príjmy
Úspech v gig economy stojí na správnej kvalifikácii príjmu (podnikanie vs. prenájom vs. autorské), včasných registráciách (DIČ, DPH, miestne povinnosti), presnej evidencii (výpisy z platformy, provízie, náklady) a discipline pri odvodoch. Cezhraničné služby vyžadujú pozornosť k pravidlám miesta dodania a k zmluvám o zamedzení dvojitého zdanenia. S DAC7 sa transparentnosť zvyšuje – preto je lepšie mať daňovú administratívu pod kontrolou a vyhnúť sa nepríjemným prekvapeniam.
