Definícia, predmet a význam drámy a scenáristiky
Dráma je literárny a performatívny druh založený na konflikte, dialógu a konaní postáv v prítomnom čase. Scenáristika je remeslo a metodológia tvorby dramatických textov pre divadlo, film, televíziu a ďalšie médiá. Obe disciplíny spájajú poetiku (čo dielo znamená), poietiku (ako je vyrobené) a prax (ako sa používa v produkčnom procese). Kľúčovým výsledkom scenáristiky je text, ktorý je inscenovateľný – t. j. špecifikuje situácie, akcie, dialógy a rytmus tak, aby ich bolo možné premeniť na scénickú alebo audiovizuálnu udalosť.
Poetika drámy: jadro je konflikt
Základnou jednotkou drámy je konflikt – stret protichodných cieľov, hodnôt alebo tlakov (vnútorných i vonkajších). Konflikt generuje napätie a otázku „čo bude ďalej“, ktorá poháňa recepciu. Dramaturgicky sa konflikt manifestuje cez cieľ postavy, prekážky, stávky (čo sa stane, ak neuspeje) a tikanie času (deadline, tlak okolností). Dobrá hra či scenár postupne eskaluje konflikt, mení jeho povahu (z externého na interný a späť) a rozdeľuje ho do zmysluplných fáz.
Štrukturálne modely: od Aristotela po moderné paradigmy
- Aristotelov model: expozícia → peripetia (zvrat) → anagnorisis (poznanie) → katastrofa/katarzia. Dôraz na kauzalitu a jednoty.
- Freytagova pyramída: expozícia → stúpajúce deja → vrchol → klesajúce deja → rozuzlenie. Vhodné na analýzu klasickej drámy.
- Trojaktná štruktúra: Akt I (nastavenie, katalyzátor) → Akt II (konfrontácia, midpoint, druhý zvrat) → Akt III (klimax, rozuzlenie).
- Dan Harmon Story Circle: 8 krokov potreby a návratu; silné pre postavové oblúky.
- Televízne segmentovanie: teaser + akty oddelené pauzami (act-outy), A/B/C línie, beaty zladené s breakmi.
Porovnanie štruktúr – rýchla tabuľka
| Model | Kľúčové body | Typické použitie |
|---|---|---|
| 3 akty | Katalyzátor, midpoint, druhý zvrat, klimax | Filmový scenár, žánrové rozprávanie |
| 5 aktov | Expozícia, komplikácia, kríza, klimax, katastrofa | Divadlo, seriály s dlhšou metrážou |
| Story Circle | Potrebujem → idem → skúšky → získam/platím → vraciam sa zmenený | Charakterové oblúky, komédia, dobrodružstvo |
Dramaturgia postáv: ciele, prekážky, oblúky
Postava je nositeľom vôle a rozhodnutí. Každá významná postava má vedomý cieľ (čo chce) a nevedomú potrebu (čo skutočne potrebuje), ktoré sa často líšia a tvoria zdroj napätia. Oblúk postavy opisuje premenu medzi počiatočným nastavením a záverečným stavom – môže byť pozitívny (zmena) alebo plochý (nezmení sa, ale zmení svet okolo). Vedľajšie postavy majú funkciu (oponent, mentor, zrkadlo, fólia) a podporujú tézu príbehu.
Téma, premisa a téza
Téma je široké pole (napr. vina, sloboda), premisa je konkrétne „čo ak“ (čo sa stane, ak…), a téza je tvrdenie, ktoré dielo testuje. Dramaturgická koherencia vzniká vtedy, keď akcie postáv a rozhodnutia v kľúčových uzloch sú tematicky motivované a vedú k zmysluplnému vyjadreniu autorovho postoja.
Scéna a beat: mikrológia drámy
Scéna je jednotka času a priestoru, kde sa mení hodnota (napr. dôvera → podozrenie). Beat je moment posunu v cieľoch či taktike postavy. Každá scéna by mala mať cieľ (čo chce hrdina), konflikt (kto/čo mu bráni), obrat (neočakávaná informácia/udalosti) a výstup (nová otázka alebo rozhodnutie, ktoré núti diváka pokračovať).
Dialóg, subtext a akcia
- Dialóg ako akcia: postavy hovoria, aby niečo dosiahli (získať informáciu, zmeniť názor oponenta).
- Subtext: to, čo sa myslí, ale nevysloví; vzniká z kontextu, konfliktu a gestiky.
- Ekonomika reči: skracovanie, rytmus, prízvuky; zvuk reči odlišuje postavy.
- Ukazuj, nehovor: informáciu radšej demonštrovať akciou alebo obrazom, nie explicitným vysvetlením.
Expozícia a informovanie bez „didaktiky“
Expozícia má byť príbehová: informácie dávkujeme cez konflikt a ciele, nie cez monológy. Techniky zahŕňajú mystérium (zataj otázku), kompresiu (scény, ktoré obslúžia viacero funkcií), setup a payoff (pripraviť a neskôr využiť motív) a dramatic irony (divák vie viac než postava).
Žánre a tonálna konzistencia
Žáner (tragédia, komédia, thriller, melodráma, sci-fi, horor) prináša očakávania ohľadom rytmu, typov konfliktov a uzáverov. Tonálna konzistencia znamená, že výkyvy medzi humorom a vážnosťou sú kontrolované a slúžia téme. Hybridy (tragikomédia, dramatický thriller) fungujú, ak sú pravidlá jasné a komunikované od začiatku.
Divadelná dráma vs. filmový scenár
- Divadlo: text je prameň pre živú interpretáciu; priestor a čas sú konvenčne flexibilné, dôraz na reč a prítomnosť herca. Didaskálie sú skromné, herecká akcia a réžia dotvárajú význam.
- Film/TV: scenár je „projektová dokumentácia“ obrazu a zvuku; vizuálna ekonomika, strihové myslenie, práca s mizanscénou, zvukom a tempom montáže.
Formát filmového scenára: základné konvencie
- Slugline (SCÉNA): INT./EXT. – MIESTO – ČAS (DEŇ/NOC).
- Akčné riadky: opis viditeľného a počuteľného, v prítomnom čase, bez vnútorných stavov, ktoré nejdú natočiť.
- Dialógové bloky: meno postavy VELKÝMI, parentetiká len ak menia význam alebo tempo.
- Stránka ≈ minúta: orientačné pravidlo pre metráž.
Televízna scenáristika a seriálové rozprávanie
Seriály pracujú s serialitou (dlhé oblúky) a epizodicitou (uzavreté príbehy). Writers‘ room využíva beat sheet, story areas, outline a iteruje verzie (draft, network draft, production draft). Kľúčové sú act-outy – miniklimaxy pred reklamnými prestávkami a tag – záverečný beat.
Proces vývoja: od logline po final draft
- Logline: jednovetové jadro (protagonista + cieľ + prekážka + stávky).
- Premisa a synopsa: 1–3 strany deja so zreteľnou štruktúrou.
- Treatment: 5–15 strán; postavy, tony, kľúčové scény.
- Outline/Beat sheet: scenová mapa so zvratmi a hodnotovými zmenami.
- Drafty a prepisy: stolové čítania, poznámky dramaturga/producenta, rewrites, polish.
Adaptácia: z románu, histórie a dokumentu
Adaptovať znamená preinterpretovať materiál v médiu drámy. Výzvou je kompresia (výber línie), externalizácia (vnútorné stavy do akcie/obrazu) a licenčné práva (opcie, životopisné práva, fair use v jednotlivých jurisdikciách). Vernosť materiálu je druhoradá voči dramaturgickej pravde postáv a témy.
Etika, reprezentácia a zodpovednosť
- Kultúrna citlivosť: stereotypy nahrádzať komplexnosťou; konzultácie so zasiahnutými komunitami.
- Etika faktov: pri true-story rozlišovať dramatizáciu a dokumentárnu presnosť, jasne to signalizovať.
- Intimita a bezpečnosť: koordinátori intimity, bezpečnostné protokoly pri scénach násilia.
Práca s obrazom a zvukom: filmová gramotnosť scenára
Scenár by mal predpokladať vizuálne rozprávanie: rekvizita ako motív, kontrapunkt obrazu a dialógu, zvukový most, leitmotív, rytmus strihu. Zábery (široký/detail), osi a pohyby kamery sa v textoch uvádzajú skôr implicitne – cez opis akcie a dôraz scény – pokiaľ produkcia nevyžaduje technické poznámky.
Tempo, rytmus a eskalácia
Dobre vystavané tempo kombinuje kompresiu (preskakovanie času, montáže) a dilatáciu (spomalenie v kľúčových momentoch). Midpoint často mení hru (víťazstvo s cenou, prehra s poznaním), druhý zvrat uzamkne protagonistu do nevyhnutnej konfrontácie a klimax je riešenie centrálnej otázky na najvyšších stávkach.
Komediálne mechaniky a dramatické napätie
- Komédia: kontrast statusu, misdirection, call-back, „fish out of water“, eskalácia komplikácií, pravidlo troch.
- Dráma/thriller: dramatic irony, ticking clock, nárast vzdialenosti k cieľu, „point of no return“.
Interaktívne a nelineárne formy
V hrách a interaktívnom filme scenárista navrhuje uzly a vetvenia s ohľadom na agentivitu hráča/diváka. Kľúčové sú stavebné bloky (scény-moduly), stavové premenné (čo si svet pamätá) a narácia prostredím (environmental storytelling). Nelineárne rozprávanie vyžaduje jasné kauzálne metadáta, aby sa skladalo do zmysluplného obrazu.
Spolupráca v produkcii: dramaturg, režisér, herci
Scenár je živý dokument. Dramaturg pomáha so štruktúrou, režisér prekladá text do mizanscény a herci prinášajú interpretáciu subtextu. Stolové čítanie odhalí rytmické chyby, workshopy testujú scény a blokovanie preveruje logiku akcií v priestore. V audiovízii nasledujú script breakdown, stripboard, plán snímania a rozpočet, ktoré môžu vyvolať tvorivé prepísanie.
Priemyselný rámec: pitching, opcie a práva
- Pitch: krátke predstavenie príbehu (logline, svet, hrdina, konflikt, tonálny referent), často s vizuálnym „lookbookom“.
- Option agreement: producent si opcionuje práva na určité obdobie, po ktorom musí projekt uviesť do produkcie alebo práva vrátiť.
- Credit a guild štandardy: určenie autorstva (story by, screenplay by) a reziduálne platby podľa kolektívnych zmlúv.
Prepisy a diagnostika problému
- Strukturálny prepis: meniť poradie scén, posilniť stávky, skrátiť prvý akt, zlepšiť „engine“ druhého aktu.
- Character pass: súdržnosť hlasu postavy, odstránenie redundancií, prehĺbenie motivácií.
- Dialogue pass: rytmus, subtext, odstrániť expozičné vety; „cut the shoe-leather“ (zbytočné príchody/odchody).
- Comedy/Thriller pass: hustota gagov alebo napätia, časovanie prekvapení, pravidlo setup→payoff.
Časté chyby a ako sa im vyhnúť
- Pasívny protagonista, ktorý nereaguje rozhodnutím, ale je unášaný dejom.
- Expozícia v monológoch bez konfliktu; „povedané, nie ukázané“.
- Konflikt bez stávok (nezáleží na výsledku) alebo bez tlaku času.
- Tonálne rozpory a žánrové sľuby, ktoré sa nenaplnia.
- Dialogy bez subtextu, rovnaký „hlas“ všetkých postáv.
Nástroje a pracovné postupy
- Softvér so štandardným formátovaním, kolaboračné nástroje (verziovanie, komentáre).
- Indexové kartičky a tabuľa pre beaty; farebné kódy A/B/C línií.
- Tabuľky kontinua a motívov (kde je setup a kde payoff), sledovanie „hodnotových zlomov“ v scénach.
Kontrolný zoznam pred odovzdaním scenára
- Jasný logline a téza, ktorá sa reflektuje v každom akte.
- Protagonista s aktívnymi rozhodnutiami; protivník s rovnocennou vôľou.
- Scény menia hodnoty a končia otázkou alebo rozhodnutím.
- Expozícia je dramatizovaná, informácie prichádzajú cez konflikt.
- Setupy majú payoffy; rekvizity a motívy „pracujú“.
- Dialóg má rytmus a subtext; žiadne duplikované funkcie scén.
- Štandardný formát, čistý jazyk, primeraná metráž pre cieľové médium.
Dráma a scenáristika sú synergickým spojením umeleckej vízie a sistematického remesla. Úspešný text stojí na jasnej premise, silných postavách, kontrolovanom tempe a dôslednej kauzalite. Záverečnú kvalitu určuje nielen nápad, ale aj schopnosť prepisovať – zjednocovať tému so štruktúrou a každý riadok podriadiť akcii a významu. Tak vzniká dielo, ktoré je nielen čitateľné, ale najmä inscenovateľné a pamätné.
