Prehľad najčastejších infekčných ochorení
Chrípka, COVID-19 a infekčná mononukleóza patria medzi frekventované vírusové ochorenia s významným dopadom na verejné zdravie. Líšia sa pôvodcom, prenosom, priebehom aj liečebnými stratégiami, no spája ich vysoká chorobnosť, potenciál komplikácií a potreba cielenej prevencie. Tento článok systematicky porovná etiopatogenézu, klinický obraz, diagnostiku, manažment a prevenciu týchto troch ochorení s dôrazom na prakticky uplatniteľné poznatky.
Etiológia a virológia
- Chrípka (influenza): RNA vírusy rodu Alphainfluenzavirus (typ A) a Betainfluenzavirus (typ B). Povrchové glykoproteíny hemaglutinín (H) a neuraminidáza (N) podmieňujú antigénny drift a shift, čo vedie k sezónnym vlnám a občasným pandémiám.
- COVID-19: koronavírus SARS-CoV-2, jednovláknový RNA vírus beta-koronavírusov. Variabilita spike (S) proteínu ovplyvňuje transmisibilitu, virulenciu a imunitný únik.
- Infekčná mononukleóza: prevažne vírus Epstein-Barr (EBV, herpesvírus typu 4); v menšej časti cytomegalovírus (CMV). EBV perzistuje v B-lymfocytoch a má schopnosť latentnej infekcie.
Rezervoár, prenos a inkubačná doba
| Ochorenie | Rezervoár | Hlavná cesta prenosu | Inkubačná doba |
|---|---|---|---|
| Chrípka | Človek; u typu A aj vtáky a ošípané | Kvapôčková, aerosól, kontaktná cez kontaminované povrchy | 1–4 dni (zvyčajne 2) |
| COVID-19 | Človek | Aerosól a kvapôčky, blízky kontakt; možný prenos cez kontaminované prostredie | 2–14 dní (často 3–5) |
| Mononukleóza | Človek (latentný nosič) | Sliny („choroba z bozku“), menej často krv/sexuálny prenos | 4–6 týždňov (EBV) |
Patofyziológia a imunologická odpoveď
- Chrípka: tropizmus k respiračnému epitelu; deštrukcia riasinkového epitelu vedie k poruche mukociliárneho klírenia a sekundárnym bakteriálnym superinfekciám. Cytokínová odpoveď (IFN, IL-6) koreluje s febriliami a myalgiami.
- COVID-19: väzba S-proteínu na ACE2; aerosólová infekcia postihuje horné aj dolné dýchacie cesty. U ťažkých foriem dysregulácia zápalu, endotelová dysfunkcia a koagulopatia (mikrotromby).
- Mononukleóza: EBV infikuje B-lymfocyty prostredníctvom CD21; T-lymfocytová odpoveď (atypické lymfocyty) spôsobuje lymfadenopatiu, hepatosplenomegáliu a systémové symptómy.
Klinický obraz: symptómy a priebeh
- Chrípka: náhly začiatok, vysoká horúčka, zimnica, výrazné myalgie a artralgiá, suchý kašeľ, cefalea, výrazná únava. Nezriedka tracheobronchitída; u detí gastrointestinálne prejavy.
- COVID-19: spektrum od asymptomatického priebehu po ťažkú pneumóniu. Typicky horúčka, suchý kašeľ, únava; časté sú aj bolesť hrdla, rinorea, anosmia/ageúzia, dyspnoe pri postihnutí pľúc. Post-akútne následky (dlhý COVID) s dysautonómiou, kognitívnou únavou, dyspnoe.
- Mononukleóza: subakútny nástup, febrility, výrazná faryngodýnia s exsudatívnou tonzilitídou, generalizovaná lymfadenopatia (zadné krčné uzliny), hepatosplenomegália, výrazná únava trvajúca týždne až mesiace.
Komplikácie a rizikové skupiny
- Chrípka: sekundárna bakteriálna pneumónia (S. aureus, S. pneumoniae), exacerbácie CHOCHP a astmy, myokarditída, rabdomyolýza, encefalitída. Riziko u seniorov, gravidných, chronicky chorých a malých detí.
- COVID-19: hypoxemická pneumónia/ARDS, tromboembolické príhody, myokarditída, renálne a neurologické komplikácie. Vyššie riziko u starších, imunokompromitovaných, obéznych, s kardiometabolickými ochoreniami.
- Mononukleóza: ruptúra sleziny (zriedkavo, najmä pri športovej záťaži), hemolytická anémia, trombocytopénia, perzistentná únava. U imunokompromitovaných riziko ťažkých komplikácií a EBV-asociovaných lymfoproliferácií.
Diferenciálna diagnostika
Nespecifické respiračné príznaky vyžadujú odlíšenie od iných vírusových infekcií (RSV, rinovírusy, parainfluenzy), bakteriálnej pneumónie a faryngitíd (streptokoková). Mononukleózu treba odlíšiť od CMV infekcie, akútnej HIV serokonverzie, toxoplazmózy či hematologických ochorení pri výraznej lymfocytóze.
Diagnostika a laboratórne nálezy
- Chrípka: RT-PCR alebo multiplexné NAAT testy z nazofaryngeálneho výteru; antigénové rýchlotesty s nižšou senzitivitou. Laboratórne: leukopénia, zvýšený CRP môže byť mierny; pri bakteriálnej superinfekcii vzostup CRP/PCT.
- COVID-19: RT-PCR/NAAT z horných dýchacích ciest; antigénové testy pre symptomatické s vyššou vírusovou náložou. Zobrazovanie: RTG/CT pri dyspnoe (bilaterálne infiltráty). Laboratórne: lymfopénia, zvýšené D-diméry, ferritín, CRP.
- Mononukleóza: hematologicky atypické lymfocyty, leukocytóza; sérológia EBV (VCA IgM/IgG, EBNA IgG) pre štádium infekcie. Monospot (heterofilné protilátky) má nižšiu senzit., najmä u detí. Pečeňové testy môžu byť mierne zvýšené.
Liečba: princípy manažmentu
- Chrípka: symptomatická liečba (antipyretiká, hydratácia, odpočinok). Antivirotiká (neuraminidázové inhibítory ako oseltamivir) pri skorom podaní a u rizikových skupín skracujú priebeh a znižujú komplikácie.
- COVID-19: liečba podľa závažnosti: doma symptomaticky (antipyretiká, hydratácia, izolácia), pri hypoxémii oxygenoterapia, u vybraných pacientov kortikosteroidy, antikoagulácia podľa rizika trombóz, antivirotiká a monoklonálne protilátky podľa aktuálnej účinnosti a dostupnosti. Rehabilitácia pri post-akútnych ťažkostiach.
- Mononukleóza: podporná terapia (analgetiká, antipyretiká, hydratácia). Antibiotiká nie sú indikované (okrem bakteriálnej superinfekcie); ampicilín/amoxicilín často vyvolajú nealergický exantém. Pri výrazných tonsilárnych edémoch a obštrukcii možno krátkodobo zvážiť kortikosteroidy. Fyzická záťaž a kontaktné športy sa odkladajú aspoň 3–4 týždne z dôvodu rizika ruptúry sleziny.
Prevencia a kontrola šírenia
- Chrípka: každoročné očkovanie (inak formulované podľa sezónnych kmeňov) je najefektívnejšia prevencia; respiračná hygiena, včasná izolácia chorých, ochrana rizikových skupín.
- COVID-19: očkovanie a posilňujúce dávky podľa odporúčaní; pri zvýšenej cirkulácii vírusu zmysluplné je nosenie respirátora v rizikových prostrediach, ventilácia, domáca izolácia pri symptómoch, testovanie podľa potreby.
- Mononukleóza: neexistuje vakcína pre rutinné použitie; prevencia je behaviorálna (vyhýbanie sa zdieľaniu nápojov, hygienické návyky). Vzhľadom na vysokú prevalenciu EBV je úplná prevencia prakticky nemožná.
Osobitosti u detí, gravidných a seniorov
- Deti: častejšie febrilné kŕče pri chrípke; u mononukleózy môže byť miernejší priebeh, ale dlhá únava je častá. COVID-19 u detí zvyčajne ľahší, no treba myslieť na post-infekčné komplikácie (napr. MIS-C podľa historických opisov).
- Gravidita: vyššie riziko ťažkého priebehu chrípky a COVID-19; vakcinácia proti chrípke a COVID-19 sa vo všeobecnosti odporúča podľa klinických usmernení.
- Seniori a chronicky chorí: vyššie riziko komplikácií a mortality pri chrípke a COVID-19; nižšia vakcinačná odpoveď môže byť kompenzovaná vysokodávkovými alebo adjuvantovanými vakcínami (chrípka).
Verejno-zdravotné aspekty a surveillance
Účinný dohľad nad respiračnými infekciami kombinuje sentinelové siete, laboratórnu surveillance a sledovanie hospitalizácií. Pre chrípku je kľúčové načasovanie očkovacích kampaní pred sezónou. Pre COVID-19 sa využíva kombinácia testovania, sekvenovania variantov a metód populačného monitoringu (napr. odpadové vody). Pri mononukleóze sa surveillance zameriava skôr na epidemiologické štúdie a manažment komplikácií než na prerušenie prenosu.
Porovnávacia tabuľka: chrípka vs. COVID-19 vs. mononukleóza
| Parameter | Chrípka | COVID-19 | Mononukleóza |
|---|---|---|---|
| Nástup | Náhly | Postupný alebo náhly | Subakútny |
| Dominantné príznaky | Horúčka, myalgie, kašeľ | Horúčka, kašeľ, únava, strata čuchu | Bolesti hrdla, lymfadenopatia, únava |
| Diagnóza | RT-PCR/antigén | RT-PCR/antigén | Hemogram + EBV sérológia |
| Špecifická liečba | Neuraminidázové inhibítory | Antivirotiká/kortikosteroidy podľa závažnosti | Podporná; žiadne rutinné antivirotiká |
| Prevencia | Očkovanie ročne | Očkovanie a posilňujúce dávky | Hygiena, vyhýbanie sa slinám |
Rehabilitácia a návrat k záťaži
Po akútnej respiračnej infekcii je vhodná postupná obnova fyzickej aktivity. Pri mononukleóze sa odporúča vynechať kontaktné športy minimálne 3–4 týždne alebo do regrese splenomegálie (ideálne potvrdenej klinicky/sonograficky). Po COVID-19 a ťažšej chrípke je vhodné postupné zvyšovanie záťaže s monitorovaním dyspnoe, tepovej odpovede a únavy.
Racionálne používanie antibiotík
Keďže ide primárne o vírusové ochorenia, antibiotiká nie sú indikované, pokiaľ nie je klinický alebo mikrobiologický dôkaz bakteriálnej superinfekcie (napr. lobárna pneumónia, hnisavá sinusitída). Neprimerané podávanie podporuje antimikrobiálnu rezistenciu a zvyšuje riziko nežiaducich účinkov.
Komunikácia s pacientom a edukácia
- Vysvetlenie rozdielov medzi „prechladnutím“ a chrípkou/COVID-19.
- Význam izolácie pri febrilných a respiračných symptómoch, najmä v kolektívoch.
- Význam hydratácie, spánku a analgeticko-antipyretickej terapie.
- Upozornenie na varovné príznaky: dýchavica, perzistujúca vysoká horúčka, zmätenosť, bolesť na hrudníku, porucha vedomia.
Perspektívy výskumu a budúce výzvy
Pokroky v sekvenovaní umožňujú rýchlu identifikáciu variantov SARS-CoV-2 a cirkulujúcich kmeňov chrípky, čo optimalizuje vakcinačné stratégie. V oblasti EBV sú sľubné vývojové programy vakcín a cielených terapií. Multidisciplinárne prístupy (imunológia, virológia, epidemiológia, dátová veda) budú rozhodujúce pre rýchlu reakciu na nové vlny a výskyt kombinovaných epidémií (napr. chrípka + COVID-19).
Chrípka, COVID-19 a mononukleóza predstavujú tri odlišné, ale často sa v praxi stretávajúce klinické jednotky. Úspešný manažment si vyžaduje presnú diagnostiku, stratifikáciu rizika, cielenú symptomatickú či antivírusovú liečbu a dôslednú prevenciu. Kľúčové je rozlišovať medzi situáciami, keď je indikovaná špecifická antivírusová terapia, a stavmi, pri ktorých postačuje podporná liečba a režimové opatrenia, vrátane racionálnej komunikácie smerom k pacientovi a verejnosti.
