Určenie daňovej domicility

Určenie daňovej domicility

Prečo je daňová rezidencia kľúčová

Daňová rezidencia určuje, v ktorom štáte podlieha fyzická osoba (alebo právnická osoba) zdaneniu zo svetových príjmov a aké má registračné, oznamovacie a odvodové povinnosti. Pri fyzických osobách sa posudzuje najmä podľa vnútroštátneho práva (test bydliska, pobytu) a pri kolízii medzi dvoma štátmi rozhodujú zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej „ZZDZ“) – typicky podľa vzoru OECD. Pojmy stredisko životných záujmov a 183 dní patria k najčastejším, no často aj najviac nesprávne interpretovaným kritériám.

Vnútroštátne testy: bydlisko, obvyklý pobyt a 183-dňové prahy

  • Bydlisko/trvalé bývanie: posudzuje sa existencia bytu/domu, ktorý je skutočne k dispozícii na bývanie (vlastníctvo alebo nájom, nie hotel ad hoc).
  • Obvyklý pobyt: faktické zdržiavanie sa v štáte počas určitého obdobia (často 183+ dní v kalendárnom roku). Niektoré krajiny počítajú akékoľvek dni prítomnosti, iné len celé dni či s výnimkami (tranzit, hospitalizácia).
  • Úmysel a väzby: aj bez prekročenia 183 dní môže niekto zostať rezidentom, ak si v štáte zriadil centrum života (rodina, bývanie, práca).

Pozor: vnútroštátne definície sa líšia. 183 dní v lokálnom zákone môže znamenať automatickú rezidenciu alebo len indíciu, ktorú sprevádza širší test.

Kolízia rezidencií a „tie-breaker“ v ZZDZ (OECD)

Ak osoba spĺňa kritériá rezidencie v dvoch štátoch naraz, uplatní sa postupné preklápacie pravidlo v ZZDZ (tie-breaker):

  1. Stály byt (permanent home): kde má osoba k dispozícii trvalé bývanie.
  2. Stredisko životných záujmov (centre of vital interests): kde sú užšie osobné a ekonomické väzby.
  3. Miesto obvyklého zdržiavania sa (habitual abode): kde osoba trávi viac času.
  4. Štátna príslušnosť.
  5. Vzájomná dohoda príslušných orgánov (MAP), ak predchádzajúce kritériá nerozhodnú.

Stredisko životných záujmov: obsah a dôkazné prostriedky

Ide o kvalitatívne kritérium. Zvažuje sa súhrn väzieb, nie jedna premenná. Dôkazy typicky zahŕňajú:

  • Osobné väzby: miesto, kde žije partner/ka a deti; kde navštevujú školu; zdravotná starostlivosť; členstvá v kluboch, komunite.
  • Ekonomické väzby: trvalý pracovný pomer, podnikanie, miesto riadenia, hlavné bankové účty, hypotéka, dlhodobé investície a majetok.
  • Administratívne väzby: registrácia k daniam a poisteniam, vodičský preukaz, registrácia vozidla, zdravotné poistenie.

Orgán hodnotí celkový obraz: môže sa stať, že osoba má v jednom štáte stály byt, ale stredisko záujmov v druhom (napr. rodina a zamestnanie sú inde).

„183 dní“: tri časté omyly

  1. Omylné stotožnenie s jediným kritériom rezidencie: 183 dní je často len jedno z viacerých vnútroštátnych kritérií; môže ho prevážiť stredisko záujmov.
  2. Zámena s pravidlom pre závislú činnosť podľa ZZDZ: 183-dňový test v článku o príjmoch zo zamestnania určuje, kde sa zdaňuje mzda pri krátkodobej práci v druhom štáte – nie kde je osoba rezidentom.
  3. Nesprávne počítanie dní: mnohé ZZDZ počítajú 183 dní v akomkoľvek rolujúcom 12-mesačnom období alebo fiskálnom roku druhej krajiny, nie len kalendárne; rátajú sa aj zlomky dní (prílet/odlet) a víkendy.

183-dňové pravidlo pri zamestnancoch (ZZDZ)

Mzda za prácu vykonávanú v štáte B sa zvyčajne zdaňuje v štáte B, okrem prípadu, ak sú naraz splnené tri podmienky:

  • zamestnanec je prítomný v štáte B ≤ 183 dní v relevantnom období,
  • odmenu vypláca zamestnávateľ, ktorý nie je rezidentom štátu B,
  • a odmena nejde na ťarchu stálej prevádzkarne zamestnávateľa v štáte B.

Ak niektorá podmienka padne (napr. lokálna PE alebo „ekonomický“ zamestnávateľ v štáte B), mzda sa zdaňuje v štáte B bez ohľadu na počet dní.

Príklady a hraničné situácie

  • Digitálny nomád s dvoma bytmi: 170 dní v štáte X, 160 dní v štáte Y; rodina a škola detí v štáte Y, podnikanie riadi online. Tie-breaker zvyčajne určí rezidenciu v štáte Y (stredisko záujmov), aj keď v X prekročil 183 dní obvyklého pobytu.
  • Manažér na krátkodobom projekte: 120 dní práce v štáte B, zamestnávateľ bez PE v B. Mzda sa často zdaňuje len v štáte rezidencie (A). Ak však má zamestnávateľ v B stálu prevádzkareň, zdaňuje sa v B, hoci 183 dní nebolo prekročených.
  • Rozdelenie roka (split-year): presťahovanie v júni. Niektoré štáty uznávajú split-year relief (časť roka rezident, časť nerezident), iné nie – vznikajú dvojité oznamovacie povinnosti.

Dôkazné štandardy: čo si uchovávať

  1. Doklady o pobyte a cestovaní: palubné lístky, pečiatky, výpis z registrácie ubytovania, záznamy geolokácie (opatrne vzhľadom na súkromie).
  2. Rodinné a ekonomické väzby: nájomné zmluvy, hypotéky, potvrdenia o škole, pracovné zmluvy, zápisy o riadení firmy.
  3. Daňovo-odvodové registrácie: čísla daňovej registrácie, potvrdenia o sociálnom a zdravotnom poistení.

Rozdiel medzi daňovou rezidenciou a sociálnym poistením

Rezidencia pre daň z príjmov a príslušnosť k systému sociálneho poistenia nemusia byť totožné. V EÚ rozhodujú koordinačné nariadenia (lex loci laboris, výnimky A1), mimo EÚ bilaterálne dohody. Je možné byť daňovým rezidentom v štáte A a podliehať odvodom v štáte B podľa miesta výkonu práce.

Príjmy z rôznych zdrojov a ich väzba na rezidenciu

  • Závislá činnosť: podľa článku o zamestnaní (viď vyššie); pozor na ekonomického zamestnávateľa a PE.
  • Samostatná zárobková činnosť: rezidentstvo ovplyvňuje celosvetový základ; dôležitá je existencia stálej základne v druhom štáte.
  • Nehnuteľnosti: príjmy a kapitálové zisky viazané na miesto polohy majetku často zdaňuje štát polohy bez ohľadu na rezidenciu.
  • Dividendy, úroky, licencie: zrážková daň v štáte zdroja sa obvykle limituje ZZDZ; rezident uplatní zápočet v štáte rezidencie.

Registrácie a praktické kroky pri zmene rezidencie

  1. Formálne ukončenie väzieb: výpoveď nájmu, zmena školy, odhlásenie lekára, zrušenie trvalej dostupnosti bytu – minimalizácia argumentov pre „stály byt“.
  2. Registrácia v novom štáte: prihlásenie k dani, zdravotnému/sociálnemu poisteniu, otváranie účtov, získanie lokálnych identifikátorov.
  3. Oznámenia v štáte pôvodu: odhlásenie z daňovej rezidencie (ak právny poriadok pozná), podanie posledného priznania, doklady o presune strediska záujmov.

Časté nástrahy a ako im predísť

  • Dvojitá rezidencia bez riešenia: ignorovanie tie-breaker testu vedie k dvojitej daňovej povinnosti.
  • Nesprávny výklad 183 dní: stotožnenie s jediným rozhodujúcim kritériom, alebo zlé počítanie intervalu v ZZDZ.
  • „Stály byt“ ponechaný k dispozícii: aj nepravidelne využívaný byt môže prevážiť test.
  • PE a ekonomický zamestnávateľ: skryté riziko pri dlhších projektoch a „host-based“ manažmente.

Tabuľka: prehľad vybraných kritérií a ich úloha

Kritérium Úloha pri rezidencii Poznámka
Stály byt 1. krok tie-breakera Dostupnosť bytu ≠ náhodné ubytovanie
Stredisko životných záujmov 2. krok tie-breakera Komplex osobných a ekonomických väzieb
Obvyklý pobyt 3. krok tie-breakera Skutočný čas strávený v štáte
Štátna príslušnosť 4. krok tie-breakera Rozhoduje pri rovnosti predchádzajúcich kritérií
183 dní (ZZDZ – zamestnanie) Určuje právo zdroja na zdanenie mzdy Nie je testom rezidencie

Dokumentačný balíček pre obhajobu rezidencie

  • Ročný day-count s metodikou počítania a podkladmi.
  • Zmluvy o nájme/vlastníctve, školy, pracovné či manažérske zmluvy, výpisy účtov (adresy pobočiek).
  • Potvrdenia o registráciách (daň, poistenie), zmeny bydliska, záznamy o zdravotnej starostlivosti.
  • Vyhlásenia pre banku/brokerov o daňovej rezidencii (W-8/W-9 ekvivalenty, CRS/TIN).

MAP – vzájomná dohoda a ako ju využiť

Ak dôjde k dvojitému zdaneniu napriek ZZDZ alebo je spor o rezidenciu, možno iniciovať MAP u príslušného orgánu. Proces je písomný, termíny sú limitované (často 2–3 roky od prvého oznámenia sporu) a vyžaduje konzistentnú argumentáciu s dôkazmi.

Špecifiká moderných režimov: remote, nomádi, multi-country teams

  • Remote práca: pravidelný výkon práce z iného štátu môže vytvoriť daňovú prítomnosť pre zamestnávateľa (PE) a zmeniť zdanenie mzdy.
  • Digitálni nomádi: vízové programy neriešia automaticky zdanenie; rezidencia a zdanenie príjmov sa posudzuje samostatne podľa práva a ZZDZ.
  • Multi-country manažment: riadenie a rozhodovanie v inom štáte môže mať dopad na miesto skutočného vedenia (pri PO) a na rezidenciu FO cez ekonomické väzby.

Kontrolný zoznam pred presunom do iného štátu

  1. Vyhodnoťte stály byt a stredisko záujmov; pripravte exit plan pre „starý“ štát.
  2. Skontrolujte lokálne 183-dňové pravidlá (daň a prípadne aj pobytové/odvodové).
  3. Preskúmajte ZZDZ medzi dotknutými štátmi – testy rezidencie, zamestnanie, podnikanie, kapitálové príjmy.
  4. Vopred pripravte dokumentáciu a oznamovacie povinnosti (CRS/TIN, banky, brokeri, zdravotka).
  5. Vyhodnoťte riziko PE pre zamestnávateľa/podnikanie a nastavte procesy (zmluvy, fakturácia, reporting).

FAQ: rýchle odpovede

  • Stačí 183 dní na určenie mojej rezidencie? Nie vždy. Je to len jedno z kritérií; rozhodovať môže stredisko životných záujmov.
  • Mám 160 dní v štáte B, zdaňuje sa tam moja mzda? Závisí od ZZDZ: ak nemáte zamestnávateľa ani PE v B, mzda môže zostať zdaňovaná v štáte rezidencie.
  • Mám byty v dvoch štátoch – kde som rezident? Rozhodne tie-breaker: stály byt → stredisko záujmov → obvyklý pobyt → štátna príslušnosť.
  • Môžem byť rezidentom dvoch štátov? Vnútroštátne áno; ZZDZ však pre účely zdanenia „pridelí“ jediné rezidenčné postavenie.

Kvalita dôkazov a včasné plánovanie

Daňová rezidencia nie je len o počte dní, ale o realite života a práce. Dobrý výsledok stojí na presnom mapovaní strediska životných záujmov, správnom uchopení 183-dňových pravidiel a dôslednej dokumentácii. Včasný pre-check ZZDZ, zladenie zmlúv a registrácií a priebežná evidencia dní minimalizujú riziko dvojitého zdanenia, sankcií a zdĺhavých sporov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *